Na strednej škole som bol triednym lídrom. V triede sme mali len 7 chlapcov, ktorí ku mne vzhliadali, pretože pochádzali z prísnych rodín. Úprimne priznávam, že som ich nabádal na alkohol, a tým, že som už mal po 15tke, som mohol von chodievať aj cez pracovný týždeň. Pil som každý deň a deň bez alkoholu som si nevedel predstaviť. Bolo to niečo, čo mi poskytovalo úľavu od stresu a úzkosti. Bolo to niečo, čo mi umožnilo zabudnúť na všetky problémy, ktoré som mal, pričom dnes mi prídu celkom banálne. Alkohol ma však odvádzal od reality, až som ho nakoniec musel piť i pred vyučovaním. Alkohol bol pre mňa dôležitejší než jedlo, preto som veľmi schudol. Keď sa pozriem na staré fotky z toho obdobia, bolo očividné, že som vyzeral hrozne. Moje oči boli bez života, tvár som mal napriek nízkej váhe zvláštne naliatu. Pamätám si, že moji rodičia boli zúfalí, pretože si mysleli, že som chorý. Na vyšetrenie som ale pochopiteľne odmietal ísť.
To sa podpísalo i na mojom hodnotení, pretože som bol nesústredený kvôli tomu, že som si vždy musel držať určitú hladinku. Zároveň dodnes nechápem, že mi v tom čase na to učitelia neprišli. Spolužiaci o tom, samozrejme, vedeli, no nič s tým nerobili, asi to prijali ako súčasť mojej osobnosti. Až v maturitnom ročníku sa stalo niečo, čo mi absolútne zmenilo život.
