in ,

Tomáš (32): “Ako 20 ročný som si adoptoval svoju malú sestru. Osud sa s nami nemaznal.”

Už ako dieťa si pamätám, že to moji rodičia nemali jednoduché. Nepochádzali sme z dobrých pomerov, oblečenie som nosil po starších bratrancoch, pretože si rodičia nemohli dovoliť kupovať mi nové. Navyše, môj otec bol alkoholik, preto všetky peniaze, ktoré by sa nám zvýšili, utratil na chľast.

Moja mama bola psychicky v zlom stave, otec totiž odmietal ísť na liečenie, a občas bol aj agresívny. Stalo sa párkrát, že mamu udrel, ja som tomu ako malý chlapec nerozumel a moja mama robila všetko preto, aby finančne utiahla domácnosť. Bývali sme v dome po starých rodičoch, celá dedina si šepkala o mojom otcovi, že ho z práce vyhodili pretože tam prišiel opitý. Mama si našla druhú prácu, keď jej skončila jedna šichta, začala jej druhá. Pracovala v obchode a poobede chodila upratovať. Ja som nemohol zostať s nezodpovedným otcom sám doma, preto ma dávala strážiť k tete, niekedy i k susedom. Mal som kvôli tomu hrozné detstvo.

Keď som mal 14, začala mi nepríjemná puberta. Chodil som poza školu, začal som fajčiť a piť alkohol, pretože to bolo mojim útočiskom pred hroznou situáciou doma. V tom čase sa všetko začalo v mojom živote rapídne meniť. Mama nečakane otehotnela. Až po rokoch som zistil, že ju môj ožratý otec z*ásilnil. Dozvedel som sa to od cudzích ľudí. Mama bola v 6. mesiaci tehotenstva, keď otec zomrel. Našli ho pri vlakovej stanici, kde opitý prechádzal cez koľajnice, nevidel prichádzajúci vlak, aspoň to nám povedala polícia.

Vtedy som mal pocit, že mame svojim spôsobom odľahlo. Už sa nemusela kvôli nemu trápiť, no aj tak musela, ako vždy, vydržať. Čakala totiž dieťa, o ktoré sa musela postarať. Do konca tehotenstva tak chodila do práce, aj keď nevládala. Ja som sa voči jeho smrti postavil apaticky. Nemal som k nemu žiaden vzťah, bol som vlastne na neho len permanentne nahnevaný za to, že nám všetkým kazí život.

Keď mama porodila, takmer som nevnímal, že na svete je už malé dieťa, moja sestra. Často som bol mimo domu, flákal som sa po vonku, a dnes sa za to hanbím, pretože v tom čase ma moja mama potrebovala najviac.

Pokračovanie príbehu a zvrat, ktorý sa v Tomášovom živote udial, nájdete na druhej strane

Vyšetrovanie prípadu Romana (†15) nabralo spád! Pripíšu niekomu zodpovednosť za jeho smrť? Vyzerá to tak, že áno!

Na predavačku na železničnej stanici v Poprade vytiahol nôž, ona nestratila duchaprítomnosť