Drzá predavačka napomenula starenku, že si so sebou nenosí tašku. Odpoveď staršej ženy ju šokovala. To je teda hanba!
V jednom z obchodov sa odohral príbeh, ktorý nám pripomína, že zdvorilosť a úcta voči ostatným sú cennými hodnotami, ktoré by sme nikdy nemali strácať. Pokladníčka obchodu, akoby zabudla na toto pravidlo, keď arogantne napomenula staršiu ženu, ktorá si so sebou nepriniesla vlastnú tašku na nákupy. To, čo nasledovalo, ju však úplne zahanbilo.
Tento príbeh je dôkazom, že niektorí mladí ľudia si prestali vážiť šediny. Nevážia si tradície, múdrosť a skúsenosti.
Keď si staršia pani pri pokladni vypýtala igelitku na zabalenie nákupu, mladá pokladníčka neodolala a upozornila ju: „Buď by ste si mali nosiť vlastnú tašku. Je najvyšší čas naučiť sa starať o životné prostredie.“ – povedala mladá predavačka a po tom, čo jej žena odvetila, že za jej čias takéto ekomóda neexistovala, predavačka odpovedala
„A preto za to dnes musíme zaplatiť. Pretože vašej generácii nezáležalo na životnom prostredí a na jeho zachovaní pre budúce generácie.“
To staršú pani nenechalo chladnou a začala rozprávať mladej predavačke príbeh z jej mladších čias. Tento príbeh by si mal prečítať každý:
„Za mojich čias sme do obchodu nosili mlieko a fľaše na pitie. Obchod ich poslal späť do továrne, kde ich umyli, sterilizovali a znovu naplnili. Používali sme stále tie isté fľaše. Takže sme sa o recykláciu aj tak nestarali…
Do obchodov sme chodili s vlastnými taškami a košíkmi a tie isté sme používali roky. Školské učebnice používame už mnoho rokov. Aby sa nepoškodili, prikryli sme ich sivým papierom. Ale v skutočnosti vtedy nikto nemyslel na ekológiu.“
„Mali sme jeden televízor alebo rádio pre celý dom a niekedy dokonca jeden pre celú dedinu alebo ulicu a obrazovka mala veľkosť vreckovky, nie polovicu kontinentu. Všetko sme pomleli, premiešali a ručne nakrájali. Pri balení krehkých alebo chúlostivých vecí sme použili staré noviny, nie fóliu a polystyrén. Pracovali sme fyzicky, takže sme boli štíhli a zdraví, nesedeli sme celé dni pred obrazovkami, potom sme nejazdili autom do posilňovne a nebežali na elektrickom páse. Ale máš pravdu, o ekológiu sme sa nestarali.“
„Moja generácia prala deťom plienky, pretože neexistovali žiadne jednorazové. Oblečenie sme sušili na šnúrke, nie v sušičkách spotrebúvajúcich elektrinu. Oblečenie sme nosili dlhé roky, až kým sa už nedalo opraviť, nevymieňali sme si oblečenie každú sezónu, pretože vyšlo z módy.“
„Ľudia jazdili autobusmi a vlakmi a deti chodili do školy pešo alebo na bicykli. Nedali sme dve autá do garáže a neurobili sme z matiek 24/7 taxíky. Faktom však je, že ekológia pre nás neexistovala.
Príbeh staršej pani koluje na internete už roky. Dokazuje, že dávna doba nehľadela na ekológiu no napriek tomu sa ľudia snažili žiť ekologicky.
Pri počúvaní príbehu staršej pani mnohí určite súhlasia.
