Hlasovanie o návrate ukrajinských detí, ktoré boli počas ruskej vojny deportované alebo násilne premiestnené, vyvolalo na Slovensku búrlivé politické reakcie. Štyria europoslanci Smeru-SD sa postavili proti rezolúcii Európskeho parlamentu a ich rozhodnutie okamžite rozpútalo vlnu kritiky.
Vo štvrtok 12. novembra 2026 prijal Európsky parlament uznesenie, ktorým vyzval Rusko na okamžitý, bezpečný a bezpodmienečný návrat ukrajinských detí. Dokument podporilo 536 europoslancov, 37 sa zdržalo a iba osem hlasovalo proti. Polovicu všetkých hlasov proti odovzdali zástupcovia slovenskej strany Smer-SD.
Štvorica zo Smeru hlasovala proti
Proti prijatiu dokumentu hlasovali Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. Ich stranícka kolegyňa Monika Beňová rezolúciu podporila, takže ani v rámci Smeru nepanovala pri hlasovaní zhoda. Za hlasovali aj slovenskí europoslanci z Progresívneho Slovenska, Miriam Lexmann z KDH a Branislav Ondruš z Hlasu. Milan Uhrík a Milan Mazurek z Republiky sa zdržali.
Anketa: Ako hodnotíte hlasovanie štyroch europoslancov Smeru proti tejto rezolúcii?
Uznesenie sa netýkalo iba všeobecnej výzvy na ukončenie vojny. Európsky parlament v ňom odsúdil nezákonné deportácie, násilné premiestňovanie, nezákonné adopcie a nútenú rusifikáciu ukrajinských detí. Požadoval tiež vyvodenie zodpovednosti voči osobám zapojeným do takéhoto konania. Práve obsah dokumentu sa stal základom následného politického konfliktu.
Poslankyňa SaS reagovala mimoriadne ostro
Jednu z najvýraznejších reakcií zverejnila poslankyňa Národnej rady SR Martina Bajo Holečková zo SaS. Konanie štvorice označila za absolútny hnus a ostro spochybnila dôvody, pre ktoré sa postavili proti rezolúcii. Osobitne sa obrátila na Ľuboša Blahu s otázkou, ako by vnímal situáciu, keby niekto uniesol jeho vlastné dieťa do Ruska a odmietol mu ho vrátiť. Išlo o politickú kritiku poslankyne, nie o tvrdenie, že europoslanci osobne schvaľujú únosy detí.
Nešetrilo kritikou ani Progresívne Slovensko, ktoré hlasovanie označilo za hanbu a vo svojom stanovisku použilo aj mimoriadne tvrdé politické pomenovania. KDH označilo postup štvorice za morálne neospravedlniteľné zlyhanie. Podľa kresťanských demokratov je zvlášť znepokojujúce, že až polovica odporcov dokumentu pochádzala práve zo Slovenska. Kritika sa tak netýkala iba obsahu hlasovania, ale aj obrazu krajiny v európskych inštitúciách.
Podráždene reagovala aj umelecká obec: „Európsky parlament prijal uznesenie, aby sa unesené UNESENÉ!!! ukrajinské deti mohli vrátiť domov! Títo štyria ‚ľudia‘ boli proti. Proti čomu? Proti tomu, aby sa deti vrátili domov???? Môj rozum, moja duša, moja viera v ľudskosť je otrasená a nikdy, čo budem žiť, si títo štyria nezaslúžia ani štipku rešpektu. Fuj. Hanba,“ odkázala europoslancom Smeru herečka Zuzana Fialová.
Podobne sa vyjadrila aj Silvia Kucherenko: Aj keby sa svoju rozhodnutie snažili obhajovať tým, že nesúhlasili s ostatnými bodmi rezolúcie, podľa môjho názoru mali v prvom rade myslieť na DETI! Na deti, ktoré boli odtrhnuté od svojich rodín, od svojich domovov, od svojich rodičov. Na deti, ktoré sa ocitli uprostred vojny, ktorú si samy nevybrali.“
Blaha hlasovanie obhajuje
Ľuboš Blaha odmietnutie rezolúcie obhajoval spochybňovaním tvrdení o deportáciách ukrajinských detí, ktoré označoval za propagandu. Jeho vyjadrenie stojí v priamom rozpore s hodnotením Európskeho parlamentu, ktorý vo svojom uznesení násilné presuny a deportácie odsúdil. Treba zároveň rozlišovať medzi hlasovaním proti konkrétnemu dokumentu a tvrdením, že poslanec podporuje všetky činy, ktoré dokument odsudzuje. Samotný výsledok hlasovania preukazuje odmietnutie rezolúcie, nie individuálnu motiváciu jednotlivých poslancov.
Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Spor ukázal aj rozdielne postoje slovenských politických strán k ruskej invázii na Ukrajinu. Kým veľká väčšina europoslancov podporila spoločnú výzvu, štvorica zo Smeru hlasovala proti. Politická debata následne presiahla samotný obsah uznesenia a sústredila sa na otázku, aký signál takýto postoj vysiela rodinám detí, ktoré sa nedostali späť domov.
Čo znamená prijaté uznesenie?
Rezolúcia Európskeho parlamentu predstavuje politické stanovisko, ktorým poslanci vyjadrujú svoje požiadavky a postoj k závažnému medzinárodnému problému. Sama osebe nezabezpečí návrat detí a nie je rozsudkom voči konkrétnym osobám. Má však význam pri vytváraní politického tlaku, podpore medzinárodného úsilia a presadzovaní zodpovednosti za možné porušovanie medzinárodného práva.
V prípade deportovaných ukrajinských detí ide súčasne o otázku ochrany rodinných väzieb, identity a práv maloletých. Základným cieľom medzinárodného úsilia je identifikovať dotknuté deti, objasniť okolnosti ich premiestnenia a umožniť bezpečný návrat v súlade s ich právami a najlepším záujmom. Politický spor o rezolúciu preto neprebieha len na úrovni straníckych vyjadrení, ale dotýka sa konkrétnej humanitárnej otázky.
Hoci europarlament dokument schválil výraznou väčšinou, hlasovanie štvorice zo Smeru zostáva predmetom ostrej kritiky na Slovensku. Výsledky sú verejne dohľadateľné a jednoznačne ukazujú, kto uznesenie podporil, kto hlasoval proti a kto sa zdržal. Interpretácia motívov jednotlivých politikov však zostáva predmetom ich vlastných vysvetlení a politickej diskusie.
Zdroje: epvotes.com; oeil.europarl.europa.eu; sita.sk; kdh.sk
Komentáre
0 komentárov
Zapoj sa do diskusie a napíš svoj názor ako prvý.
Na pridanie komentára sa stačí prihlásiť alebo zaregistrovať.