Nad severným pólom sa odohráva zaujímavý atmosférický vývoj, ktorý môže zasiahnuť do priebehu nadchádzajúcej zimy. Meteorologické modely naznačujú nezvyčajne skoré oslabenie polárneho víru, a dokonca možnú zmenu smeru vetrov vo vysokej atmosfére. Ak by sa tento scenár naplnil, zvýšila by sa šanca, že sa neskôr studený arktický vzduch dostane aj do Európy. Slovensko však zatiaľ nemá predpoveď mimoriadne tuhej zimy.
Vývoj počasia na prelome rokov 2026 a 2027 sledujú meteorológovia s mimoriadnym záujmom. Kým sezónne predpovede naznačujú skôr teplotne nadpriemernú zimu, vo vyšších vrstvách atmosféry sa objavuje signál, ktorý môže tento obraz dočasne narušiť. Ide o polárny vír, rozsiahly systém silného prúdenia vzduchu okolo severnej polárnej oblasti. Jeho správanie môže v určitých situáciách ovplyvniť rozloženie tlakových útvarov aj v našich zemepisných šírkach.
Nezvyčajná situácia nad severným pólom
Podľa vyjadrení meteorológa Petra Minárika z portálu iMeteo.sk, ktoré priniesla televízia Markíza, je polárny vír na začiatok novembra nezvyčajne slabý. Modely naznačujú, že približne okolo 11. novembra by mohlo dôjsť k obráteniu prevládajúceho západného prúdenia vo vyšších vrstvách atmosféry. Takáto udalosť by predstavovala výrazné narušenie cirkulácie nad Arktídou. Zatiaľ však nejde o pozorovanú a definitívne potvrdenú udalosť, ale o predpoklad modelov.
Anketa: Akú zimu by ste si tento rok želali?
Mimoriadne by mohlo byť najmä načasovanie prípadného zvratu. Podľa Minárika sa v sledovanom období od roku 1959 podobná udalosť nevyskytla skôr ako 28. novembra. Ak by sa príslušný jav skutočne rozvinul už v prvej polovici mesiaca a splnil odborné kritériá, išlo by o historicky nezvyčajne skorý prípad. Takýto scenár však treba overovať ďalšími výpočtami a meraniami.
Znamená to príchod arktických mrazov?
Oslabenie polárneho víru môže v niektorých prípadoch zmeniť cirkuláciu vzduchu na severnej pologuli. Studený vzduch, ktorý zostáva bežne sústredený v polárnych oblastiach, môže následne prenikať južnejšie. Nie je však vopred jasné, ktorých oblastí sa prípadné ochladenie dotkne. Prúdenie môže nasmerovať studený vzduch nad Severnú Ameriku, do inej časti Európy alebo mimo Slovenska.
Navyše medzi zmenami v stratosfére a prípadnou reakciou počasia pri zemskom povrchu zvyčajne uplynie určitý čas. Odborníci upozorňujú, že účinok sa môže prejaviť až po dvoch až štyroch týždňoch, prípadne sa nemusí prejaviť vôbec. Prípadné novembrové oslabenie víru preto nemožno zamieňať s predpoveďou konkrétnej snehovej kalamity alebo prudkého ochladenia na konkrétny deň.
November má priniesť aj oteplenie
Aktuálnejší a časovo bližší výhľad zverejnil Slovenský hydrometeorologický ústav 6. novembra. Pre obdobie od 9. novembra do 6. decembra 2026 predpokladá celkovo mierne teplotne nadnormálne a zrážkovo normálne počasie. Počas týždňa od 9. do 15. novembra by sa denné teploty mali väčšinou pohybovať od 4 do 10 stupňov Celzia, prechodne na juhu približne do 12 stupňov.
O týždeň neskôr, od 16. do 22. novembra, už výhľad počíta s dennými maximami prevažne od 7 do 14 stupňov. V noci sa očakávajú teploty približne od nuly do 7 stupňov. Na mnohých miestach môžu prísť zrážky, ktoré sa vo vysokých polohách zmenia na sneženie. Koniec novembra a začiatok decembra zatiaľ podľa modelového výhľadu smerujú k teplotám nad normálom.
Aká bude zima 2026/2027?
Sezónne predpovede vyhodnocujú pravdepodobný charakter počasia za celé mesiace a nedokážu určiť presný dátum sneženia či mrazov. Výhľady systému Copernicus a modelu ECMWF naznačujú, že teplotne nadpriemerný priebeh zimy zostáva významným scenárom. To znamená, že priemerná teplota za dlhšie obdobie môže byť vyššia než obvyklé klimatické hodnoty, hoci jednotlivé týždne môžu byť výrazne chladnejšie.
Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Práve v tom spočíva zdanlivý rozpor medzi predpoveďami miernej zimy a varovaniami pred možnými arktickými vpádmi. Jedna alebo dve výraznejšie studené epizódy nemusia stačiť na to, aby bol celý december, január či február teplotne podpriemerný. O celkovom hodnotení rozhoduje súčet teplých a chladných období, nie jediná výrazná udalosť.
Najchladnejšia časť zimy môže ešte len prísť
Peter Minárik v rozhovore pre Markízu pripustil, že dlhšie epizódy mrazov a sneženia by mohli byť pravdepodobnejšie až v druhej polovici zimy. Za možného kandidáta na najchladnejší mesiac označil február. Nešlo však o istú predpoveď, ale o výklad dostupných sezónnych modelov, ktoré sa budú v nasledujúcich týždňoch ďalej meniť.
Podobné úvahy sa objavili aj v skorších výhľadoch portálu iMeteo.sk, podľa ktorých by teplejší a vlhší začiatok zimy mohli neskôr vystriedať častejšie vpády studeného vzduchu od severovýchodu. Výsledná situácia však bude závisieť od konkrétneho rozloženia tlakových útvarov nad Atlantikom, Škandináviou a východnou Európou. V tejto fáze preto nie je možné spoľahlivo určiť, či a kde sa vytvorí súvislá snehová pokrývka.
Čo z toho vyplýva pre Slovensko?
V najbližších týždňoch sa podľa SHMÚ treba pripraviť skôr na premenlivé novembrové počasie s hmlami, dažďom a prechodným oteplením. Vo vysokých polohách bude naďalej snežiť, zatiaľ čo v nížinách môžu zrážky väčšinou padať vo forme dažďa. Prípadné výraznejšie zimné ochladenie zatiaľ nemožno načasovať s dostatočnou presnosťou.
Najdôležitejšie bude sledovať, či sa predpovedané narušenie polárneho víru naozaj uskutoční a či ovplyvní aj cirkuláciu vzduchu v nižších vrstvách atmosféry. Aj keby sa tak stalo, nemusí to automaticky znamenať rekordné mrazy na Slovensku. Zima 2026/2027 môže byť ako celok miernejšia, no stále priniesť niekoľko výrazných a krátkodobých studených epizód.
Zdroje: w5.shmu.sk; tnlive.sk; imeteo.sk; cas.sk
Komentáre
0 komentárov
Zapoj sa do diskusie a napíš svoj názor ako prvý.
Na pridanie komentára sa stačí prihlásiť alebo zaregistrovať.