Preskočiť na obsah

Tvrdý odkaz Igorovi Matovičovi! Pčolinský s ním nechce ísť do žiadnej spolupráce. Výhrady má aj voči ďalšej strane!

ChatGPT Image 27. 7. 2026 11 45 04
Autor článku: Marko Martinovič Všetky články autora

Autor píše pre web infozona.sk od roku 2025. Venuje sa aktuálnemu dianiu, spoločenským témam a udalostiam zo Slovenska.

Peter Pčolinský sa vracia do aktívnej politiky a buduje vlastnú stranu Bratia Slovenska.
V rozhovore vysvetľuje, prečo kategoricky odmieta ďalšiu spoluprácu s Igorom Matovičom.
Opisuje svoje ekonomické priority, pohľad na dane, podnikanie, nájomné byty aj fungovanie štátnych inštitúcií.
Otvorene hodnotí bývalú koalíciu, Borisa Kollára, Progresívne Slovensko aj vlastné politické chyby.

Peter Pčolinský sa po období mimo parlamentu znovu hlási o miesto v slovenskej politike. Do verejného priestoru vstupuje s novou stranou Bratia Slovenska, ktorú postupne buduje v regiónoch. Tvrdí, že ho neláka iba poslanecký mandát, pretože jeho ambíciou je dostať sa k reálnemu presadzovaniu zákonov. V rozhovore sa vracia k udalostiam z rokov 2020 až 2023, keď bola Sme rodina súčasťou vládnej koalície.

Hovorí o skúsenostiach s bývalými partnermi, sporoch za zatvorenými dverami aj rozhodnutiach, ktoré by dnes urobil inak. Nevyhýba sa ani ekonomickým témam, rastúcim životným nákladom a problémom slovenských podnikateľov. Otvorene pomenúva politikov, s ktorými si ešte vie sadnúť za jeden stôl, no zároveň stanovuje jednu neprekročiteľnú hranicu. Kto je politikom, s ktorým už podľa vlastných slov nechce mať nič spoločné?

Anketa: Mala by nová politická strana po voľbách uprednostniť vládu alebo opozíciu?

Peter Pčolinský zostáva spätý s rodným regiónom

S Petrom Pčolinským sme sa stretli vo Vranove nad Topľou, odkiaľ pochádza. Napriek tomu, že už dlhodobo žije v Bratislave, do rodného regiónu sa pravidelne vracia. Zostali mu tam príbuzní, priatelia aj miesta spojené s detstvom a dospievaním.

„Keďže odtiaľto pochádzam, stále tu mám množstvo príbuzných aj kamarátov. Vždy, keď mi to čas dovolí – počas predĺžených víkendov, v lete alebo cez prázdniny – veľmi rád prídem. Stretnem sa s ľuďmi, navštívim miesta, kde som vyrastal a prežil detstvo. Určite sem zavítam niekoľkokrát do roka.“

Stretnutia so známymi však podľa neho nie sú iba o spomínaní na mladosť. Keďže roky pôsobil vo verejnom priestore, ľudia sa mu zverujú aj so svojimi každodennými problémami. Podnikatelia hovoria o vysokom daňovom a odvodovom zaťažení, transakčnej dani, rôznych poplatkoch či slabnúcej kúpyschopnosti. Ostatní obyvatelia sa sťažujú na ceny potravín, energií, výšku miezd a neistotu na pracovnom trhu.

„Samozrejme, spomíname na staré časy, zasmejeme sa a porozprávame si príhody z mladosti. Tým, že už dlhé roky pôsobím vo verejnom priestore, mi však ľudia veľmi často hovoria aj o svojich problémoch. Podnikatelia sa sťažujú na podnikateľské prostredie, bežní ľudia hovoria o každodenných starostiach. Chýbajú im istoty, zázemie a trápia ich rastúce životné náklady.“

Za negatívny jav považuje aj odchod mladých ľudí do väčších miest a postupné oslabovanie strednej triedy. Dôsledky sa podľa neho výrazne prejavujú práve v regiónoch. Riešenia podľa Pčolinského musia prísť z vlády a parlamentu. Samosprávy síce dokážu riešiť miestnu infraštruktúru, kanalizáciu, vodovody, internet či výstavbu, no ich fungovanie zásadne ovplyvňujú zákony a rozhodnutia štátu.

Komunálna politika ho napriek tomu nikdy výraznejšie nelákala. Nemal ambíciu kandidovať na primátora ani starostu, pretože systémové zmeny chce presadzovať na celoštátnej úrovni. „Ja však zastávam názor, že systémové zmeny sa dajú robiť najmä z parlamentu. Tam máte možnosť meniť zákony, ktoré ovplyvnia celé Slovensko.“

Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke

Peter Pčolinský chce zjednodušiť dane a uľaviť podnikateľom

Jednou z prvých priorít strany Bratia Slovenska má byť podľa Pčolinského pomoc podnikateľom. Tvrdí, že firmy dnes nebojujú iba s tým, ako ďalej rásť, ale čoraz častejšie aj s tým, ako udržať základnú prevádzku. Za problém označuje kombináciu daní, odvodov, transakčnej dane, poplatkov a komplikovaných pravidiel. Slovensko podľa neho potrebuje prehľadnejší a jednoduchší daňový systém.

Ako príklad spomenul tri daňové pásma. Fyzické osoby by mohli platiť daň z príjmu napríklad vo výške 19 percent, bežné právnické osoby 21 percent a veľké banky, monopoly či oligopoly s mimoriadne vysokými ziskami osobitnú sadzbu na úrovni 30 až 40 percent.

Pčolinský však zdôraznil, že uvedené čísla nie sú hotovým programovým návrhom, ale iba ilustráciou možného nastavenia. Za absurdné považuje aj rozdielne daňové sadzby pri veľmi podobných potravinách. „Dnes však prídete do potravín a obyčajný rožok má jednu daň, rožok s maslom inú, rožok s džemom ďalšiu a posolený rožok zase inú. To je úplne choré. Poviem to ľudovo – v tom sa už ani divá sviňa nevyzná.“ Zjednodušenie podnikateľského prostredia považuje za dôležité aj preto, že práve firmy zamestnávajú ľudí, investujú a vytvárajú strednú triedu.

Peter Pčolinský pripomína pomoc počas pandémie

Na otázku, či mohla Sme rodina podobné zmeny presadzovať už počas svojho pôsobenia vo vláde, Pčolinský odpovedá, že časť pomoci podnikateľom sa realizovala počas pandémie. Pripomína najmä kurzarbeit a príspevky, ktoré mali zabrániť masovému prepúšťaniu. Podľa jeho slov sa na kurzarbeit vyplatilo približne štyri až päť miliárd eur.

Štát si peniaze požičal, no následne ich použil na podporu ľudí a firiem. Pčolinský to v mimoriadnej pandemickej situácii považuje za správne, zároveň však upozorňuje, že podobný model nemôže fungovať dlhodobo. „Takzvané helikoptérové peniaze, keď si štát požičia a následne ich plošne rozdá, majú iba krátkodobý efekt.“

Namiesto jednorazového prerozdeľovania požičaných miliárd chce presadzovať opatrenia, ktoré budú fungovať systematicky a dlhodobo. Podľa neho by ekonomická politika nemala byť postavená na princípe, že štát najskôr vytvorí dojem hojnosti a dôsledky riešenia dlhu odsunie na neskôr.

Peter Pčolinský vysvetlil, čo ho vrátilo do politiky

Bezprostredne po parlamentných voľbách, v ktorých Sme rodina neuspela, si chcel Pčolinský od politiky oddýchnuť. Myšlienka na návrat prišla približne po roku. Za paradoxný impulz označil vystupovanie Veroniky Remišovej. Prekážalo mu, že kritizovala výmenu ľudí vo funkciách po nástupe vlády Roberta Fica, hoci predchádzajúca koalícia podľa neho sama menila zákon o štátnej službe, aby mohla pozície preobsadzovať.

„Takéto farizejstvo ma strašne irituje. Vodu kážu, ale keď majú príležitosť, nalievajú si víno.“ Za podobný príklad považuje kritiku Samuela Migaľa a Rudolfa Huliaka za to, že svojím správaním údajne získali politické funkcie.

Pčolinský si však spomína aj na poslanca OĽaNO Andreja Stančíka, ktorý podľa jeho slov nechcel hlasovať s koalíciou bez miesta štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí. Pripomenul tiež snahu presadiť Martina Klusa na Európsky dvor audítorov, hoci podľa neho nemal s auditom relevantnú skúsenosť. Práve rozdiel medzi tým, čo politici robia pri moci, a tým, čo kritizujú v opozícii, ho mal motivovať k opätovnému politickému angažovaniu.

Peter Pčolinský buduje Bratov Slovenska od základov

Nová strana je podľa jej zakladateľa vo fáze vytvárania okresných štruktúr. Pčolinský cestuje medzi regiónmi, stretáva sa so záujemcami a prijíma prihlášky nových členov. Zvýšený záujem podľa neho súvisí aj s blížiacimi sa komunálnymi a regionálnymi voľbami. Viacerí ľudia sa chcú angažovať alebo kandidovať pod značkou Bratia Slovenska.

Strana je zatiaľ mediálne postavená predovšetkým na jeho osobe. Do budúcnosti však chce predstaviť ďalšie tváre, ktoré budú vystupovať vo videách, na tlačových konferenciách aj pred televíznymi kamerami. „Stranu budujeme prakticky na zelenej lúke. Aktuálne je, samozrejme, postavená najmä na mne.“

Jeho brat momentálne členom strany nie je. Pčolinský však nevylučuje, že by sa v projekte mohol objaviť neskôr. Aktuálne sa o jeho vstupe nerozprávajú, pretože má vlastné povinnosti a politike sa nevenuje.

Peter Pčolinský nechce zostať iba v opozícii

Ideálnym scenárom je podľa Pčolinského samostatná kandidatúra strany Bratia Slovenska. Po voľbách by sa chcel stať súčasťou vládnej koalície. Samotný vstup do parlamentu nepovažuje za dostatočný cieľ. Tvrdí, že opozičný poslanec môže vystupovať, kritizovať vládu a poberať poslanecký plat, no bez väčšiny nedokáže presadzovať zásadné zmeny.

„Mojou ambíciou totiž nie je iba dostať sa do parlamentu. To samo osebe nie je cieľ. Cieľom je mať možnosť meniť zákony.“ Pčolinský pripomína, že viacerí dnešní kritici vlády boli ešte pred niekoľkými rokmi sami súčasťou výkonnej moci. Ako príklad uvádza Igora Matoviča a Veroniku Remišovú.

Zodpovednosť za bývalú koalíciu neodmieta ani vo vlastnom prípade. Priznáva, že bol jej súčasťou, no tvrdí, že sa z chýb poučil. Do budúcnosti odmieta zákulisné dohody, pri ktorých musí politik podporovať návrhy, s ktorými v skutočnosti nesúhlasí.

Peter Pčolinský by koalíciu z roku 2020 nezopakoval

Do rovnakej vládnej zostavy ako v roku 2020 by už podľa vlastných slov nevstúpil. V tom čase však nemal osobnú skúsenosť s Igorom Matovičom, Veronikou Remišovou ani Máriou Kolíkovou. Charakter politikov sa podľa neho naplno ukáže až počas pravidelných koaličných rokovaní. Verejné vystupovanie pred kamerami môže byť totiž odlišné od správania za zatvorenými dverami.

„Keď sme v roku 2020 vstupovali do vlády, netušil som, že Igor Matovič je taký, aký je.“ Mimoriadne kriticky sa vyjadril aj o bývalej ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej.

„Netušil som ani to, že Mária Kolíková patrí podľa mňa medzi najväčších klamárov v politike. Bez mihnutia oka vám dokáže klamať priamo do očí.“ Tieto vyjadrenia predstavujú osobné hodnotenie Petra Pčolinského založené na jeho skúsenosti zo spoločného vládnutia.

Peter Pčolinský vylúčil Igora Matoviča

Ideálneho koaličného partnera Pčolinský podľa vlastných slov nemá. Uvedomuje si, že každá politická strana má nedostatky a za bezchybného nepovažuje ani seba. Pri jednom politikovi však stanovil jednoznačnú hranicu. „Jediný, s kým vylučujem akúkoľvek spoluprácu, je Igor Matovič. Za žiadnych okolností si neviem predstaviť spoluprácu s ním.“

Výrazný programový rozpor má aj s Progresívnym Slovenskom. Za neprijateľné považuje najmä registrované partnerstvá a ďalšie hodnotové témy, ktoré má strana vo svojom programe. Progresívne Slovensko však na rozdiel od Matoviča nevylúčil úplne bez ohľadu na okolnosti. Rozhodovať by podľa neho mali programy strán pred voľbami a konkrétne podmienky prípadnej spolupráce.

S ďalšími politikmi sa dokáže rozprávať. Väčšinu z nich pozná osobne a tvrdí, že je pripravený hľadať kompromisy, pokiaľ nebudú v rozpore s jeho základnými hodnotami a prioritami. Upozorňuje tiež na nereálne sľuby nových politikov. Niektoré návrhy by podľa neho stáli desiatky miliárd eur alebo by si vyžadovali ústavnú väčšinu, hoci sú verejnosti prezentované ako jednoducho uskutočniteľné.

Peter Pčolinský reaguje najmä na bývalých partnerov

Videá na sociálnych sieťach venuje Pčolinský predovšetkým ľuďom, s ktorými pôsobil v koalícii. Dôvodom je osobná skúsenosť zo spoločných rokovaní. So Smerom ani Hlasom nikdy priamo nevládol. Ich predstaviteľov pozná z parlamentu, no podľa neho sa to nedá porovnať s každodenným fungovaním na koaličných radách.

S Igorom Matovičom, Branislavom Gröhlingom či Jaroslavom Naďom sa stretával pravidelne. Vie preto porovnávať ich vtedajšie vyjadrenia s tým, čo hovoria dnes. Najviac mu prekáža rozdiel medzi správaním pred kamerami a za zatvorenými dverami.

Osobný problém podľa neho nemá ani s Romanom Mikulcom, hoci ten údajne tvrdí opak. „Nemám. Je mi osobne úplne ukradnutý.“ Politikov chce hodnotiť podľa toho, čo robili v minulosti a čo hovoria v súčasnosti. Prekážajú mu predovšetkým moralisti, ktorí kritizujú druhých za postupy, ktoré sami používali.

Peter Pčolinský tvrdí, že politici mu po videách nevolajú

Po zverejnení kritických videí ho podľa vlastných slov nikto z politikov osobne nekontaktoval. Myslí si, že jeho bývalí kolegovia vedia, že by im svoj názor povedal priamo. „Politici ma poznajú a vedia, že si servítku pred ústa nedávam.“

Pčolinský pripúšťa, že mnohých jeho obsah neteší. Tvrdí však, že v politike nechce hrať divadlo ani vystupovať s dvoma tvárami. Za svoju dlhodobú vlastnosť označuje otvorenosť. Uvedomuje si, že nie každému sa jeho spôsob komunikácie páči, no odmieta sa prispôsobovať iba preto, aby bol populárny. „Možno to nie je vždy populárne, ale ja nie som zlatá minca, aby ma mali všetci radi.“

Peter Pčolinský hodnotí súčasnú aj bývalú vládu

Na otázku, či je dnešná vláda lepšia než koalícia z rokov 2020 až 2023, neodpovedal jednoznačne. Záleží podľa neho na tom, či sa hodnotí ekonomická, sociálna alebo iná oblasť. Hospodárska situácia je podľa neho dnes horšia. Súvisí to však aj s hospodárením predchádzajúcej vlády, ktorá si požičala veľké množstvo peňazí a následne ich rozdávala.

Keď štát rozdelí medzi obyvateľov miliardy eur, ľudia môžu mať pocit, že sa im žije lepšie. Dlh však neskôr vedie k potrebe šetriť, zvyšovať dane a zavádzať nové poplatky. Pčolinský preto nepovažuje ani jedno obdobie za ideálne pre občana.

Myslí si, že bez pandémie, vojny a ekonomických otrasov mohla bývalá vláda vyzerať inak. Zároveň však pochybuje, že by sa konfliktné správanie Igora Matoviča neobjavilo aj bez pandémie. „Otázkou však je, či by Igorovi Matovičovi ‚prepínalo‘ aj bez covidu. Ja si myslím, že áno.“

Spomenul situácie, keď mal Matovič na koaličnú radu priniesť nečakaný návrh na rozdelenie 300 miliónov eur. Ako ďalšie príklady uvádza očkovaciu lotériu či odmeny za očkovanie. Podľa Pčolinského Matovič blokoval zákony, keď partneri odmietli podporiť jeho návrhy. Zákon o nájomných bytoch mal byť blokovaný takmer dva roky.

Peter Pčolinský kritizuje výsledok projektu nájomných bytov

Pčolinský v minulosti navrhoval Borisovi Kollárovi odchod z koalície, pokiaľ partneri nechceli podporiť hlavný volebný sľub Sme rodina. Kollár však podľa neho takýto postup odmietol. Nájomné bývanie považuje za akútny problém Slovenska. Zároveň tvrdí, že nové štátne nájomné byty sa zatiaľ vo veľkom reálne nepostavili.

Ako príklad uvádza projekt Ovocné sady pri bratislavskom letisku. Podľa neho išlo o existujúci developerský projekt, ktorého byty boli neskôr zaradené do systému štátom podporovaného nájomného bývania. Nevznikli teda nové byty postavené štátom, ale využili sa už dokončené nehnuteľnosti.

Pčolinský pripomína, že Sme rodina pôvodne sľubovala nájomné približne od 200 do 300 eur. Dnes podľa jeho slov dosahuje často 700 až 800 eur. Pôvodný plán hovoril aj o troch štátnych stavebných podnikoch pre západné, stredné a východné Slovensko. Tie mali stavať montované byty. „To, čo sa sľubovalo, a to, čo dnes funguje, sú dve úplne rozdielne veci.“

Priznáva, že pri vzniku sľubov neboli všetky detaily systému premyslené. „Veď práve. Tvárili sme sa, že všetko máme premyslené. Ako sa hovorí – sľubom neurazíš.“

Peter Pčolinský nevylučuje Borisa Kollára

Napriek osobným sporom je Pčolinský pripravený s Borisom Kollárom opäť komunikovať. Po predchádzajúcej skúsenosti podľa neho už vie, ako s ním viesť rokovania. „Nemám najmenší problém sadnúť si s Borisom Kollárom za jeden stôl a rozprávať sa.“

Ich prípadná diskusia by však podľa neho vyzerala inak než počas bývalého spoločného pôsobenia. Kriticky sa vyjadril aj k možnému pôsobeniu Richarda Sulíka v Sme rodina. Sulíka označil za výrazného liberála a Janu Bittó Cigánikovú za liberálnu extrémistku. Podľa Pčolinského Boris Kollár buduje druhú SaS. O tom, či takúto politickú ponuku prijmú voliči, má rozhodnúť čas.

Peter Pčolinský označil Matoviča a Sulíka za dvoch bláznov

Spory medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom považuje Pčolinský za ukážku politiky ovládanej osobnými konfliktmi a egom. „Dvaja blázni. Úplne vážne.“ Sulík podľa neho Matoviča provokoval, Matovič reagoval a následne sa ich konflikt opakovane stupňoval. Obaja si podľa jeho názoru budovali vlastné ego na verejných sporoch.

Pčolinský tvrdí, že veľa slovenských politikov si nesie osobné konflikty celé roky. Ako príklad uvádza Matovičove opakované pripomínanie, že Sulík počas pandémie nenakúpil testy. Kým budú v politike dominovať osobné spory, politici podľa neho nedokážu spolupracovať na spoločných cieľoch.

Peter Pčolinský ocenil KDH a Viliama Karasa

Zo súčasnej opozície považuje Pčolinský za pomerne konštruktívne KDH. Hnutie podľa neho pristupuje k viacerým témam vecne, hoci aj ono má občas excesy a približuje sa štýlu Igora Matoviča. „Ale povedal by som, že zo súčasnej opozície im prepína asi najmenej.“

Osobitne ocenil Viliama Karasa, ktorého považuje za schopného odborníka. Podľa Pčolinského by bol lepším predsedom KDH než Milan Majerský. Ide však o jeho osobné politické hodnotenie, nie o vyjadrenie samotného hnutia.

Peter Pčolinský pracuje v súkromnej spoločnosti

Po odchode z parlamentu sa Pčolinský zamestnal v súkromnej firme. Venuje sa poradenstvu, vyhľadávaniu klientov a legislatívnym otázkam. Podobnú prácu vykonával aj pred vstupom do vrcholovej politiky. V minulosti pôsobil v medzinárodnej spoločnosti, bankách, poisťovni a maklérskych firmách.

Pripomenul, že podpredseda parlamentu mal približne o 250 eur v hrubom viac než bežný poslanec, no zároveň aj viac povinností. Ako podpredseda mal služobné auto s vodičom, čo mu umožňovalo pracovať a telefonovať počas presunov. Za svoju prvú pracovnú skúsenosť označil firmu Flextronics International v Brne, kde pracoval pri výrobnom páse na dvanásťhodinových zmenách. Tvrdí preto, že nemá problém ani s manuálnou prácou a celý život bol pracovne aktívny.

Peter Pčolinský pripomína zmeny v exekúciách

Politika ho podľa vlastných slov stále priťahuje, pretože chce meniť veci, ktoré považuje za nespravodlivé alebo nefunkčné. Ako príklad uvádza exekúcie. Dlhodobo presadzoval myšlienku exekučnej amnestie a zmenu systému, ktorá mala uľaviť ľuďom so starými dlhmi.

Po dohode s vtedajšou ministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou sa podľa neho znížili odmeny exekútorov približne o polovicu. Vznikol tiež centralizovaný exekučný súd v Banskej Bystrici a zastavili sa mnohé staré exekúcie.

Pčolinský pripomína, že v minulosti mal exekúciu približne milión ľudí. Dnes je ich podľa neho podstatne menej. Tvrdí, že zmeny pomohli státisícom ľudí, hoci exekútori mu vyčítali, že im poškodil podnikanie.

Peter Pčolinský sa vyjadril k rente aj bezpečnostným úradom

Doživotnú rentu pre predsedu vlády nepovažuje za mimoriadne zmysluplnú. Vníma ju najmä ako symbolické gesto, ktoré môže v súčasnej spoločenskej situácii ľudí zbytočne dráždiť. Zároveň upozorňuje, že doživotné zabezpečenie majú aj bývalí prezidenti. Spomenul Zuzanu Čaputovú, ktorá je podľa neho stále pomerne mladá a zabezpečenie môže poberať dlhé roky.

Do nákladov pritom nepatrí iba samotná renta, ale aj služobné auto, vodiči a ďalšie zabezpečenie. Pri debate o obnovení NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry nepovažuje za rozhodujúci názov inštitúcie.

Pripomína, že pred NAKA existoval Úrad boja proti organizovanej kriminalite a po zrušení NAKA vznikol ÚBOK. Podľa neho v útvaroch často zostávajú tí istí policajti. Podobne sa pozerá aj na špeciálnu prokuratúru. Môže podľa neho fungovať ako súčasť Generálnej prokuratúry, keďže rozhodujúci sú konkrétni prokurátori, riadenie a kontrola. Každá inštitúcia by podľa jeho názoru mala mať prirodzeného nadriadeného a účinné kontrolné mechanizmy.

Peter Pčolinský schudol približne dvadsať kilogramov

Popri práci a budovaní strany sa snaží pravidelne hýbať. Denne chce nachodiť približne desať- až pätnásťtisíc krokov. Pohyb považuje za dôležitý pre zdravie aj kondíciu. Oproti obdobiu, keď pôsobil v parlamente, podľa vlastných slov schudol približne dvadsať kilogramov.

Hoci už o sebe nehovorí ako o najmladšom človeku, v porovnaní s mnohými politikmi sa stále považuje za pomerne mladého. Tvrdí, že aktívny štyridsiatnik môže spoločnosti priniesť viac než šesťdesiatnik bez novej energie.

Voľný čas trávi najmä s rodinou a školopovinným dieťaťom. Chodia na prechádzky, kratšie výlety a podľa možností cestujú po okolí Bratislavy, do Rakúska, Česka alebo Maďarska. Výrazný samostatný koníček podľa vlastných slov nemá.

Návrat do politiky napriek pokojnejšiemu životu nevníma ako krok späť. Tvrdí, že ho naďalej zaujíma verejné dianie a chce presadzovať konkrétne zmeny. Jeho politická cesta má tentoraz viesť cez vlastnú stranu Bratia Slovenska. Pri budúcich rokovaniach nevylučuje väčšinu politických subjektov, no pri Igorovi Matovičovi zostáva jeho stanovisko definitívne.

Zdroj: Plus JEDEN DEŇ – najnovšie správy a zaujímavosti

Chceš komentovať alebo pridávať obsah?

Zaregistruj sa a môžeš komentovať články, pridávať podujatia aj posielať vlastné články rýchlejšie.

Registrovať sa

Komentáre

0 komentárov