Skutočný príbeh: Mala sa postarať o siedmych súrodencov, namiesto toho štyroch zabila

Podozrivé úmrtia a exhumácia

Začiatkom roka 1965, počas tehotenstva Antonie, sa rodina stretla s tragédiou. 4. decembra zomrela deväťmesačná Maria Carmen, následne dvojročný Mariano a po piatich dňoch štvorročný Santa. Lekári najprv predpokladali meningitídu, ale ďalšie úmrtia vzbudili podozrenie.

Lekár odmietol podpísať úmrtné listy a upozornil súd na podozrivé okolnosti úmrtí. Exhumácia tiel a toxikologické testy odhalili prítomnosť insekticídu DDT a kyanidu draselného, čo potvrdilo, že deti boli otrávené.

Priznanie a dôsledky

Podozrivými sa stali rodičia, avšak Piedad sa pod tlakom priznala k vraždám. Tvrdila, že prvé tri vraždy naordinovala jej matka, zatiaľ čo štvrtú vraždu spáchala impulzívne. Použila kombináciu čistiacich tabliet a jedu na potkany, ktoré naliala do mlieka pre súrodencov.

Španielske súdy nemohli obviniť tak mladú osobu a zverili ju do starostlivosti súdov na ochranu mladistvých, kým nenašla útočisko v kláštore v Mercii.

Historický kontext a sociálne podmienky

V polovici 20. storočia prechádzalo Španielsko veľkými sociálnymi a ekonomickými zmenami. Proces industrializácie prinášal nové pracovné príležitosti, ale aj veľké sociálne nerovnosti. Veľa rodín, ako tá Piedadina, žilo v chudobe a deti často museli prerušiť vzdelanie, aby mohli prispievať do rodinného rozpočtu.

Insekticíd DDT

DDT (dichlordifenyltrichlóretán) bol široko používaný po druhej svetovej vojne, ale neskôr sa zistilo, že má vážne zdravotné a environmentálne dopady. Bol zakázaný v mnohých krajinách v 70. rokoch.

Piedadine činy možno vnímať cez prizmu psychologického stresu a sociálneho tlaku. Vo veku dvanástich rokov niesla zodpovednosť, ktorá bola neúmerná jej veku, čo viedlo k tragickým rozhodnutiam. Jej prípad ukazuje dôležitosť podpory a ochrany detí v podobných situáciách.

Tento prípad je mementom, aké dôležité je zabezpečiť deťom adekvátne podmienky na život a rozvoj, aby sa predišlo podobným tragédiám v budúcnosti.