PRIZNANIE: Šikanovaný chalan zobral osud do vlastných rúk. Začal cvičiť, no aj tak skončil u psychologičky.

Priznania tínedžerov oslavujú 10 rokov. Za tú dobu zverejnili admini desaťtisíce priznaní, ktoré napísali mladí Slováci a Slovenky. Niektoré boli vtipné, niektoré trápne a iné poučné. V spolupráci s Priznaniami tínedžerov vám prinášame sériu dlhších priznaní či príbehov, ktoré počas histórie stránky zaujali čítateľov facebookovej stránky, ktorá ovplyvnila tisíce mladých ľudí.Niektoré príbehy prešli gramatickou korekciou.

Toto priznanie napísal Michal

Ťažké detstvo

Keď som bol mladší na základke ma šikanovali a doma som to nikomu nepovedal… Nedokázal som sa im ubrániť a tak som sa nechal a hovoril som si že to ešte 3, 2 roky vydržím, už len rok a bude hotovo. Prišiel som na strednú a všetko sa vo mne zlomilo začal som cvičiť a učil brániť sa ale nedokázal som sa preniesť cez to čo som zažíval celé tie roky…

Zobral osud do vlastných rúk

Od vtedy ako som sa naučil brániť a začal som cvičiť cítim potrebu a povinnosť pomôcť tam kde si chcú viacerí podať jedného alebo oveľa silnejší chce ublížiť oveľa slabšiemu. Aj keď je ten človek pre mňa úplne cudzí a vidím, že to nieje žiadny provokatér zastanem sa ho a na diskotékach to väčšinou končí bitkou a niekedy dostanem aj ja pekne na p….

Ale keď potrebujem pomôcť ja, každý sa na mňa vykašle… Už som si na to zvykol a od nikoho nič nečakám a preto ma nik nemôže sklamať.

Navštívil som psychologičku a tá mi povedala, čo je vo veci

Bol som s tým mojím „zachraňovaním“ aj u psychologičky a tá mi povedala, že nutkanie pomáhať slabším mám preto, že sa vciťujem do ich kože a podvedome to prežívam ako v ten moment keď sa to dialo mne.

Preto vás prosím neubližujte niekomu lebo je „iný“ alebo slabší a vy si chcete pozdvihnúť ego tak mu chcete ublížiť či už fyzicky alebo psychicky lebo sa vám to môže raz nie pekne vrátiť.