Lucia (31): Myslela som si o sebe veľa vďaka implantátom, potom som padla na hubu a dostala facku od života.
Keď som mala 16-17, nezaujímalo ma nič iné, len celebrity na červenom koberci. V izbe som si po stenách lepila modelky, ktoré mali dokonalé telá i tváre. Snívala som, že i ja budem mať život, kde budem stredobodom pozornosti a muži budú mať o mňa záujem. Vedela som, že s týmto snom nepochodím u svojich rodičov, veď kto by svoju dcéru podporoval v niečom takom? Navyše pochádzam z dediny a silno veriacej rodiny, ktorá sa mimoriadne zaujíma o to, čo povedia iný a čo sa o nás hovorí.
Uzavrela som sa do seba a videla som len svoj cieľ. Nechcela som dopadnúť ako moja mama: fyzicky pekná žena, ktorá sa však zamilovala do obyčajného robotníka a usadila sa na dedine, hoci mohla dosiahnuť omnoho väčšie úspechy než len mať dieťa a starať sa o domácnosť a pohodlie svojho ududraného muža.
Odišla som pracovať do zahraničia hneď po strednej škole. Pracovala som po baroch dlho do noci, robila som čašníčku a pekne si odkladala peniaze. Nekupovala som si absolútne nič, okrem nevyhnutných položiek typu strava, no aj v tom som sa značne obmedzovala. Prvý rok som v nemenovanom bare v Nemecku pracovala za barom, no neskôr som sa spriatelila s majiteľom, ktorý odo mňa začal chcieť niečo iné, než len obsluhu a starosť o kasu. Ten bar bol totiž nočný a mal aj striptérsku časť. Muži, ktorí ho navštevovali vedeli, že po dohode so slečnou pri tyči sa dá získať aj niečo viac… A to neminulo ani mňa.
