Fascinujú vás záhady? Toto je top 5 záhad zo Slovenska
Strašidelná záhada č. 3 Horiace zásuvky v Palárikove
Začiatkom roka 2008 sa začali diať záhadné udalosti v jednom byte v panelovom dome na Mládežníckej ulici v meste Palárikovo. Manželia Hlozákovci 6. januára 2008 zistili, že im pravidelne samovoľne vypadáva hlavný istič. Istič bol následne trikrát vymenený. 16. januára prebehla revízia elektrickej inštalácie novej bytovky. Meraním sa nepreukázali žiadne závažné nedostatky. Následne odštartovali hrozivé úkazy.
Zo zásuviek spontánne šľahali niekoľkocentimetrové plamene. Pôvodne si všetci mysleli, že ide o nezvyčajný skrat. Hrôzostrašný výjav sa ale opakoval aj za prítomnosti hasičov a technikov pri vypnutom prúde. Udalosti zaznamenali aj reportéri z TV JOJ. Plameň vychádzal zo zásuviek bez akejkoľvek príčiny a celkom ľubovoľne. Čoskoro sa začalo špekulovať o tzv. poltergeistovi, zlom duchovi, ktorý sa prejavuje rozbíjaním tanierov, hádzaním nábytku, nevysvetliteľnými zvukmi a požiarmi.
21. januára začali v kuchyni horieť varešky, ktoré boli od zásuvky vzdialené asi na 20 centimetrov. V ďalších dňoch požiare pokračovali a horieť začali aj váľandy vzdialené od zásuvky 50 centimetrov. Bolo vylúčené, že požiare vznikajú zvnútra elektrických rozvodov, keďže pri dôkladnom preskúmaní boli vnútra zásuviek čisté bez akýchkoľvek náznakov zadymenia, sadzí a zvýšenej teploty.
Ku koncu januára horeli aj za prítomnosti reportérov a hasičov kryty zásuviek a aj posteľ vzdialená 1 meter od zásuvky. Prípad nebol dodnes racionálne vysvetlený a nebol podaný nijaký záver záhadného elektrického fenoménu.
Strašidelná záhada č. 4 Tajomstvo sarkofágu grófa Pálffiho
Legendárna záhada dodnes sprevádza aj najznámejší slovenský zámok v Bojniciach. V roku 1911 boli do monumentálneho mramorového sarkofágu v spoločnej hrobke na zámku uložené telesné pozostatky grófa Jána Pálffiho, ktorý zomrel o tri roky skôr a významným spôsobom sa zaslúžil o rekonštrukciu celého zámockého komplexu a sprístupnenie areálu širokej verejnosti.
V osemdesiatych rokoch minulého storočia zaznamenali pracovníci múzea v hrobke prazvláštny jav. Zo zadnej strany sarkofágu si všimli drobné množstvo vytekajúcej čiernej tekutiny. Množstvo záhadnej látky postupne narastalo a stalo sa jasne viditeľným aj pre návštevníkov, ktorí sa o túto záhadu začali logicky veľmi zaujímať.
V roku 1991 dali hrobku z bezpečnostných dôvodov uzavrieť. V deväťdesiatych rokoch toto tajomstvo nadobudlo zázračnejší rozmer. Po celej republike sa rozšírilo, že vytekajúca tekutina má mysterióznu príčinu. Záhada dostala od novinárov názov „Slzy grófa Pálffiho“. Grófa malo tesne pred smrťou veľmi trápiť, že sa nesplní jeho posledná vôľa a majetok zámku bude rozpredaný štátom. Aj po jeho smrti sa jeho duša údajne nedokázala vysporiadať s katastrofálnym požiarom zámku z roku 1950 a odcudzením legendárneho Bojnického oltáru. Ten sa na zámok vrátil až v roku 1995 a zhodou okolností v tom čase prestala vytekať zo sarkofágu aj zvláštna tekutina.
Vysvetlenie záhady bolo však omnoho racionálnejšie. Po nákladnom vedeckom a kamerovom prieskume vnútra sarkofágu bolo preukázané, že cínová rakva s Pálffim sa rokmi zosunula z podstavca a narazila do zadnej steny sarkófágu. Pri páde praskla a tekuté zvyšky telesných pozostatkov grófa s konzervačnou látkou začali vytekať von.
