Národné centrum zdravotníckych informácií zverejňuje každý rok štatistiky o psychickom zdraví Slovákov. Za posledný rok je evidovaných vyše milión vyšetrení, následne i s diagnostikovanou psychickou poruchou. Tento nárast je vyše 3%.
Nárast depresií a úzkostných ochorení evidujeme i u detí, pričom ide najmä o mladých vo veku 15-19 rokov. Hneď za tou to vekovou kategóriou sú deti vo veku 0-14 rokov a mladí ľudia od 20 do 29 rokov. Okrem depresívnych a úzkostlivých ochorení sú časté i poruchy príjmu potravy.
Psychologička Lucia Kočšálová v rozhovore pre TA3 uviedla, že čísla by boli v realite ešte vyššie. Odbornú pomoc však vyhľadá len časť ľudí, ktorí ju potrebujú. Problémom je i výrazný nedostatok detských ambulantných psychiatrov, pričom v Prešovskom či Trenčianskom kraji ich majú len dvoch. Čakacia doba na vyšetrenie je minimálne 6 mesiacov. Je teda nereálne, aby napríklad školy mohli s týmito lekármi konzultovať jednotlivé prípady.
Podľa Koščálovej sú príčiny na rôznych úrovniach, pričom eviduje zhoršenie najmä v súvislosti s pandemickými opatreniami, v časoch, kedy deti nenavštevovali školu ale učili sa online formou, čo im teraz spôsobuje najmä poruchy sústredenia a problémy s pamäťou. To malo na žiakov obrovský negatívny dopad, pričom ani príchod do kolektívu nebol jednoduchý. Na deti bol vyvíjaný celospoločenský tlak, pretože boli označovaní za “stratenú” či “covidovú” generáciu.
Portál Refresher tiež prišiel s informáciou, že celosvetovo stúpol za posledných 7 rokov počet samovrážd u mladých dievčat trojnásobne.
