Ako vyzerá bežný rok cirkusantov? Kde sídlite pokiaľ nevystupujete?
V Prahe máme veľkú farmu, ktorá zároveň slúži ako zoologická záhrada. Tam máme aj zvieratká, ktoré sú v “dôchodku”. Je tam náš rodinný dom a aj zvieratá tam majú svoje stajne, ktoré sú teplé a prispôsobené. Cirkus je môj život- pokiaľ je cirkus momentálne v Snine, tak je môj momentálny domov v Snine.
Ako sa líši starostlivosť o zvieratá v lete a v zime?
Starostlivosť ako taká sa nelíši. Vždy tým zvieratám musíte dať všetko. Vedia sa vyrovnať s tepom, ale majú radšej zimu. V lete však vyzerajú inak- sú lysé, lebo ich vyčesávame. V ZOO sú napríklad ťavy zarastené aj v lete a majú po sebe mapy. Pýtala som sa pani riaditeľky ZOO prečo tiež ťavy nevyčešú. Odpovedala, že tie naše ťavy sú zvyknuté na ľudí, lenže ich zvieratá by im ublížili.
Kočovný život musí byť náročný. Je vôbec možné založiť si rodinu? Ako to je s deťmi?
Je to možné, lebo naša práca je spojená s rodinou – je to 300 ročná tradícia, je to v krvi. Deti chodia do školy pondelok až stredu a potom chodia na cesty s nami. Vyrastajú v tomto prostredí a my vieme, že to je nová generácia, ktorá tiež raz bude viesť cirkus. Majú k tomu vzťah a majú radi zvieratá. O svojej malej dcére viem už teraz, že bude drezérka koní.
Samozrejme, že sa niekto aj pridá. Skúsia si to a už pri tom zostanú- kvôli tým zvieratám a aj preto, že radi cestujú.
Poznajú sa cirkusantské rodiny medzi sebou? Podporujete sa, alebo ich vnímate skôr ako konkurenciu?
Nie sme určite konkurenti a nerobíme si napriek. Ja to beriem tak, že oni majú tiež rovnaké starosti ako my. Poznáme sa osobne a navštevujeme sa keď má niekto narodeniny a podobne. Tiež si pomáhame čo sa týka zvierat.
Kde hľadáte artistov? Oslovujú vás, alebo robíte konkurzy?
Pokiaľ chcete špičkových artistov, konkurzy sa robia. Tých najlepších treba hľadať v Monte Carlo. Ale u nás si to ľudia nezaslúžia, pretože to nevedia oceniť. V zahraničí je to inak. Nie sme však obmedzení, lebo si program robíme sami. Napríklad ja som jedna osoba, ale mám mnoho funkcií: som artistka, drezérka…
Viete si spomenúť na nejakú nevšednú príhodu spojenú s vašou prácou?
Raz sa nám v noci narodil malý koník. Keď sa žriebätko narodí, musíte ho dostať z plodovej vody aby si stúplo na nožičky- ono to trvá, no hlavne ho musíte dať k matke aby sa napilo. Bohužiaľ sa to stalo nečakane v noci a my sme spali. Nadránom bol už takmer mŕtvy, lebo sa nenapil. Zavolala som veterinára aby mu dal “oživováka” a infúziu. Povedal, že ak by sa niečo dialo mám zavolať. Zavolala som, keď infúzia dokvapkala a nič sa nezlepšilo. Veterinár povedal, že to nemá zmysel a bude lepšie koníka utratiť, pretože aj tak zomrie. Ja som s tým nesúhlasila, pretože keď sa dá pomôcť človeku aby nezomrel, tak sa dá pomôcť aj zvieraťu. Nechali sme si ho na vlastnú zodpovednosť a skúšali sme ho kŕmiť. Najprv nechcel mlieko prijať, šlo mu nosom, preto sme sa pri ňom celý cirkus striedali po dvoch hodinách a skúšali to znova a znova. Keď vyšlo slnko, brali sme ho von a masírovali ho, aby sa prekrvil. Po troch dňoch pohotovosti sa nám podarilo, aby začal sať mlieko sám. Bolo to šťastie od Pána Boha. Teraz je zdravý, krásny a má na čele hviezdičku.
Ako prebieha drezúra zvieraťa?
Zvieratá sa všetko učia už od mala. Všetky poznám od narodenia, preto viem rýchlo odhadnúť, ktoré zviera má aký charakter, aké predpoklady. Nešla by som k dospelému zvieraťu, ktoré nepoznám. Rodičia a prarodičia našich zvierat sú odchované generačne v cirkusoch. Sú zvyknuté na ľudí a sú prispôsobené. Napríklad moje 3 šelmy sa narodili u kolegu a zase jeho sa narodili v cirkuse Humberto. Nie je možné aby som z Afriky odchytila leva na cvičenie a dala ho sem. To by sme tu všetci boli mŕtvi.
V posledných rokoch sa stretávame s odmietaním zvierat v cirkuse. Čo na to hovoríte z pozície cirkusanta?
Viem, že teraz je na to nový zákon. Aj pokiaľ mi zakážu šelmy v cirkuse, nedám ich preč. Nedám ich utratiť a zostanú so mnou až do smrti. Nebudú vystupovať pre verejnosť, ale pre mňa tu budú vždy. Mám k ním výnimočný vzťah a puto.
Pokračovanie rozhovoru nájdete na druhej strane. Tiež reakciu riaditeľky na zverejnené zábery jej zvierat zo stránky Cirkus nie je sranda.
