Múzeum v Seredi si pripomenie Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia spomienkovým podujatím
Vedúci Múzea holokaustu Martin Korčok uviedol, že ešte na začiatku druhej svetovej vojny žili Židia v mnohých slovenských obciach a mestách.
7.9.2024 (SITA.sk) – Múzeum si pripomenie Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia spomienkovým podujatím. Spomienkové podujatie pripravili SNM-MŽK-Múzeum holokaustu v Seredi a Ústredný zväz Židovských náboženských obcí v Slovenskej republike.
Uskutoční sa v nedeľu 8. septembra, v predvečer 83. výročia prijatia takzvaného Židovského kódexu, teda Nariadenia o právnom postavení Židov. Ako pripomenulo SNM-MŽK-Múzeum holokaustu v Seredi, išlo o jeden z najtvrdších protižidovských zákonov v Európe.
Židovský kódex
„Vymedzil spoločenské, občianske, náboženské a osobné práva židovského obyvateľstva. Okrem iného nariaďoval židovským obyvateľom vo veku od 16 do 60 rokov pracovnú povinnosť pod dozorom ministerstva vnútra. Práve toto nariadenie sa stalo symbolom vrcholiacej tragédie Židov z územia Slovenska,” uviedlo múzeum.
Dodalo, že na základe Židovského kódexu začala vláda na Slovensku v roku 1942 s deportáciami židovského obyvateľstva. Vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok uviedol, že ešte na začiatku druhej svetovej vojny žili Židia v mnohých slovenských obciach a mestách.
„S prispením predstaviteľov vtedajšej vlády boli postupne ponižovaní, vyháňaní z domovom, nakladaní do dobytčích vagónov a odvážaní na miesta, kde boli vraždení. Po väčšine židovských komunít ostali len opustené cintoríny a synagógy. Nesmieme však zabudnúť, že boli aj Židia, ktorým sa podarilo prežiť. Na rozdiel od tých, ktorí protižidovské nariadenia prijímali a podieľali sa na ich vykonávaní, sa našli aj odvážni ľudia. Hlavne vďaka nim dnes nehovoríme o židovskej komunite na Slovensku v minulom čase,” vyjadril sa.
Vernisáž výstavy Ravensbrück
Spomienkového podujatia sa zúčastnia približne dve desiatky preživších, a tiež štátny tajomník britského Ministerstva zahraničných vecí a podpredseda Snemovne Lordov, Lord Collins of Highbury. Spolu s preživším holokaustu profesorom Pavlom Traubnerom prednesú príhovor. Na podujatí v rámci koncertu vystúpia aj Eva Varhaníková, Vojtech Botoš a Yuri Vlasiuk.
Pripravená je aj vernisáž výstavy Ravensbrück, od sochára Jaroslava Martiša, ktorého stará mama bola preživšou z koncentračného tábora Ravensbrück. Tento rok uplynie 83 rokov odkedy vláda tzv. prvého slovenského štátu 9. septembra 1941 vydala Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex.
Deportácie židov
Od októbra roku 2001 si 9. september pripomíname ako spomienku na obete holokaustu a výzvu k zápasu proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek forme útlaku a diskriminácie. Transport prvých tisíc židovských žien vypravili 25. marca 1942 z Popradu, posledný transport vyviezol celé rodiny 20. októbra v tom istom roku.
Slovenská vláda za deportáciu každého Žida zaplatila 500 ríšskych mariek, ako to požadovalo Nemecko. Päťdesiatsedem transportov smerovalo do oblasti Lublinu a do Osvienčimu, do koncentračných táborov vyviezli 58-tisíc Židov, z ktorých prežilo len niekoľko stoviek. Druhá vlna deportácií od jesene 1944 zasiahla približne 13-tisíc ľudí.
Viac k témam: Holokaust, Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia, Spomienka na obete holokaustu, Židovský kódex
Zdroj: SITA.sk – Múzeum v Seredi si pripomenie Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia spomienkovým podujatím © SITA Všetky práva vyhradené.
