Zahraničná politika Únie je prvýkrát témou eurovolieb na Slovensku, diskusia sa sústredí na Ukrajinu a liberálny trend

Doteraz sa v kampaniach pred prechádzajúcimi eurovoľbami hovorilo o témach, ktoré sa úzko vzťahovali na domáce problémy.

10025946 16 1 e1713170940691

28.5.2024 (SITA.sk) – Zahraničná politika je prvýkrát veľmi dôležitou témou pred eurovoľbami na Slovensku. Doteraz sa v kampaniach pred prechádzajúcimi eurovoľbami hovorilo o témach, ktoré sa úzko vzťahovali na domáce problémy.

Skonštatovala to politologička z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Aneta Világi v online panelovej diskusie k voľbám do Európskeho parlamentu s názvom „Aký zahraničný kurz si Slovensko vyberie v eurovoľbách?“.

Vojna na Ukrajine ako súčasť kampane

Ako uviedla, postoj voči vojne na Ukrajine je na Slovensku súčasťou predvolebnej kampane už tretíkrát v priebehu pár mesiacov, pretože táto téma rezonovala aj v kampaniach pred parlamentnými a prezidentskými voľbami. Ak voľby dopadnú tak, ako to predpovedajú prieskumy, dá sa podľa nej predpokladať, že väčšina zvolených europoslancov za Slovenskú republiku bude rezistentných voči proaktívnym flexibilným rozhodnutiam týkajúcich sa podpory Ukrajiny či sankcií voči Rusku.

Doplnila, že do kampane pred eurovoľbami sa v súčasnosti zaťahuje aj boj proti „liberalizmu šíriacemu sa z Európskej únie“. Slová ako „liberálny“ či „liberalizmus“ boli podľa nej unesené určitými silami v spoločnosti, ktoré ich používajú ako hanlivé a naviazali na ne kultúrno-etické otázky ako LGBTI či potraty.

Väčšina si demokraciu a voľby váži

Princípy liberálnej demokracie sú pritom aj základom fungovania Európskej únie, poukazuje Világi. Väčšina slovenskej spoločnosti si podľa prieskumov váži demokraciu a voľby, i keď rastie počet tých, ktorí si myslia, že Slovensko by nemalo patriť k západu.

Diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Miroslav Wlachovský v diskusii uviedol, že z kandidátky Smeru-SD sa do europarlamentu dostanú zrejme aj ľudia, ktorí sa dnes skôr prikláňajú k alternatívnemu extrému ako ku skutočnej sociálnej demokracii.

„Otázka znie, či sa tam prispôsobia, alebo ich tie názory vytlačia niekde na okraj. Je na zváženie voličov, či budú voliť politikov, ktorí potom nedokážu v europarlamente niečo aj skutočne presadiť,“ povedal. „Na základe štatistík sa dá konštatovať, že legislatívny vplyv nezaradených poslancov, ktorí nie sú v žiadnych frakciách, je prakticky rovný nule,“ doplnila šéfredaktorka portálu Euractiv Slovensko Zuzana Gabrižová.

Ovplyvňujú nás dezinformácie

Podľa Wlachovského je na Slovensku cítiť veľmi silný vplyv dezinformácií, najmä v téme, že západ je zlý, skorumpovaný, agresívny a vojnovo naladený. Zmenu imidžu Slovenska v súvislosti so zmenami v zahraničnej politike nepokladá za niečo, čo sa už nedá napraviť, skôr ide podľa neho o znepokojujúci trend.

„Slovensko malo pomerne silnú diplomaciu a silné postavenie medzi partnermi v zahraničí, pretože bolo hodnotovo konzistentné. Teraz z toho začíname ustupovať a obávam sa, že stratíme celkovú atraktivitu,“ hovorí. Analytik Asociace pro mezinárodní otázky (AMO) Ondrěj Mocek sa obáva odchodu talentovaných študentov a výskumníkov do Čiech, ktorým sa pre kultúrnu blízkosť národov už možno nebude chcieť vrátiť naspäť na Slovensko.

Politici by mali zostávať konštruktívni

Mocek na druhej strane dodáva, že politické strany by nemali dianie na Slovensku dramatizovať pred svojimi voličmi a nerobiť dramatické gestá len pre získanie politických bodov.

„Pretože ono sa to, samozrejme, odráža aj na európskej úrovni. Diplomati či úradníci z EÚ to sledujú, vnímajú a majú prirodzené obavy, ako to potom bude vyzerať na európskej úrovni,“ povedal s dodatkom, že politici by mali zostávať konštruktívni.

Účastníci diskusie tiež skonštatovali, že slovenská politická scéna sa zámerne vyhýba téme izraelsko-palestínskeho konfliktu. Dôvodom snahy nevymedzovať sa v tejto téme je podľa nich to, že strany vedia, že na tomto nevedia získať politické body.

„Konflikt na Blízkom Východe trvá mnoho rokov a je to ťažšie komunikovateľné voličom. Je to aj alibizmus – keď nepoviem nič, nemôže ma nikto z ničoho obviniť,“ povedal Wlachovský. Podľa Moceka by to v Česku nebolo možné, pretože vzťah Českej republiky s Izraelom je nadštandardný a atypický z európskeho pohľadu.

Viac k témam: Bývalý minister zahraničných vecí, Diskusia, Kampaň, LGBTI, vojna na Ukrajine, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2024, Zahraničná politika
Zdroj: SITA.sk – Zahraničná politika Únie je prvýkrát témou eurovolieb na Slovensku, diskusia sa sústredí na Ukrajinu a liberálny trend © SITA Všetky práva vyhradené.