Vláda schválila reakciu na Správu o právnom štáte, Európska komisia nekriticky preberala informácie

21.8.2024 (SITA.sk) – Vláda schválila oficiálnu reakciu na Správu o právnom štáte 2024 z dielne Európskej komisie (EK). Podľa vlády je poľutovaniahodné, že EK nereflektovala na pozitívne zmeny, a že nekriticky preberala informácie, ktoré znevažovali kroky súčasnej vlády. Kabinet preto považuje za potrebné vzniesť výhrady k metodológii prípravy správy.

Podľa vlády sú jej výsledkom viaceré neobjektívne a nesprávne konštatácie vo vzťahu k Slovensku. Vláda súčasne uvádza, že nedostali priestor na vyjadrenie sa k informáciám z iných zdrojov, ktoré EK v správe použila.

Neoverené informácie nemôžu nahradiť analýzu

„Početné hodnotenia EK v správe sa opierajú o zdrojové články z troch denníkov, ktoré sú výlučne protivládne. To je metodologicky nevhodný prístup. Neoverené informácie z médií nemôžu nahradiť dôkladnú analýzu objektívneho stavu vecí,“ píše sa v materiáli s tým, že by vláda uvítala, aby EK informácie systematicky overovala aj z iných zdrojov, a to vrátane konzultácií s orgánmi verejnej moci.

„V správach prevažujú negatívne aspekty hodnotení nad pozitívami, a to bez ohľadu na objektívnu realitu,“ vyhlásila vláda v oficiálnej reakcii.

Vláda má výhrady napríklad voči tvrdeniam EK v súvislosti so súdnym systémom.

Kritika krokov predchádzajúcej vlády

„K ochrane sudcov v súvislosti s trestným činom ohýbania práva komisia konštatuje, že sa nedosiahol žiadny pokrok pri zabezpečovaní toho, aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky keď sudcovia musia niesť trestnú zodpovednosť za trestný čin ohýbania práva, pokiaľ ide o ich súdne rozhodnutia,“ pripomenula vláda s tým, že komisia ako opatrenie požaduje zabezpečiť, aby boli zavedené a riadne dodržiavané dostatočné záruky, keď sudcovia musia niesť trestnú zodpovednosť za tento trestný čin.

Tieto odporúčania však vláda vníma ako kritiku krokov predchádzajúcej vlády a súčasne to vníma ako nepochopenie krokov súčasnej vlády zo strany EK. Vláda totiž zvažovala v rámci prípravy novelizácie trestného práva úplné vypustenie skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva, pričom tento zámer podporila aj súdna rada.

Tento zámer však nebol po konzultácií s EK vládou schválený, pretože právna úprava tohto trestného činu je súčasne aj jedným z míľnikov plánu obnovy.

Nezaniklo postihovanie ohýbania práva

„Od roku 2003 je súčasťou právneho poriadku aj disciplinárne previnenie sudcu spočívajúce vo svojvoľnom rozhodnutí, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku, ak týmto rozhodnutím sudca spôsobí značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Preto vypustením skutkovej podstaty trestného činu by nedošlo k zániku možnosti postihovať ohýbanie práva, pretože disciplinárna zodpovednosť sudcu za ohýbanie práva zostáva zachovaná,“ uviedla vláda s tým, že vzhľadom na túto skutočnosť vláda namiesto úplného zrušenia trestného činu ohýbania práva pristúpila k posilneniu ochrany sudcov a dotvoreniu zákonných záruk ochrany sudcovskej nezávislosti.

Podľa vlády je nepochopiteľné aj odporúčanie zlepšiť koordináciu medzi jednotlivými orgánmi činnými v trestnom konaní a zabezpečiť objektívnosť rozhodnutí prokuratúry, vrátane obmedzenia právomoci generálneho prokurátora vydávať rozhodnutia podľa paragrafu 363.

Ciele Slovenska aj EÚ sú rovnaké

„Vláda má za to, že ciele SR a EÚ sú rovnaké – a to zabezpečenie vyváženého a efektívneho systému trestného stíhania so systémom bŕzd a protiváh,“ uviedla vláda s tým, že vo vzťahu k požiadavke na zmenu paragrafu 363 ide o dlhodobé nepochopenie zo strany EK.

„Nasvedčuje tomu aj to, že ho viackrát v minulosti označila ako rozhodnutie o zastavení trestného konania alebo rozhodnutie o nezačatí trestného stíhania. Rozhodnutie podľa paragrafu 363 nebráni v pokračovaní trestného stíhania, ak budú dodatočne opravené chyby alebo nedostatky, ktoré spôsobili nezákonnosť rozhodnutia,“ reagovala vláda s tým, že ak by o veci rozhodoval súd, ako to požaduje EK, išlo by o „res iudicata“.

„A práve vtedy by už ďalšie trestné stíhanie nebolo možné. Tento záver jednoznačne podporuje aj ústavný súd,“ uvádza vláda.

Zrušenie odboru prevencie korupcie

EK ďalej vo svojej správe skonštatovala, že zrušenie odboru prevencie korupcie na Úrade vlády SR má vplyv na slovenské inštitúcie, ktoré sa špecializujú na monitorovanie, odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie veľkej korupcie a celkovú koordináciu v tejto oblasti. Podľa vlády však EK toto rozhodnutie vlády, ktoré ma iba organizačný charakter, nesprávne interpretovala.

„Rozhodnutie úradu vlády o zmene organizačného začlenenia agendy prevencie korupcie pod sekciu bezpečnosti štátu a prevencie korupcie neznamená zrušenie agendy prevencie korupcie,“ reagoval kabinet a vysvetlil, že odbor prevencie korupcie nie je samostatným subjektom práva.

„Bol organizačnou zložkou úradu vlády, ktorej agenda bola v rámci racionalizačných opatrení s účinnosťou od 15. mája 2024 presunutá na hierarchicky vyššiu organizačnú zložku, a to sekciu,“ vysvetlila vláda.

Výhrady aj k časti o médiách

Vláda má viacero výhrad aj k časti správy, ktorá pojednáva o pluralite a slobode médií. Kabinet tvrdí, že aj napriek tomu, že s EK sa intenzívne diskutovalo o pracovnej verzii správy k situácii v oblasti slobody médií na Slovensku, správa podľa vlády naďalej obsahuje nepresné tvrdenia.

Napriek skutočnosti, že medzi EK a príslušným rezortom prebiehala intenzívna diskusia k pracovnej verzii správy o situácii v oblasti slobody médií na Slovensku, správa naďalej obsahuje viacero nesprávnych tvrdení, ktoré navodzujú negatívny dojem v rozpore s objektívnym skutkovým stavom.

Celá reakcia vlády SR k Správe o právnom štáte 2024 je dostupná ná domovskej stránke Úradu vlády.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 – 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Paragraf 363 Trestného poriadku, Právny štát
Zdroj: SITA.sk – Vláda schválila reakciu na Správu o právnom štáte, Európska komisia nekriticky preberala informácie © SITA Všetky práva vyhradené.