Láska, ktorú zničil raketový útok. Danylo a Alina odpočívajú vedľa seba

Vojna na Ukrajine každý deň zanecháva nové jazvy. Z obyčajných dní sa stávajú chvíle hrôzy. Ľudia sa boja vyjsť z domu.

Miesta, kde sa kedysi ozýval detský smiech, sú dnes miestom plaču. Vojnové správy sa stali bežnou súčasťou života. Bombové kryty nahrádzajú školské triedy. Namiesto hier si deti musia zvykať na zvuk sirén. Zničené budovy a plač rodičov sú obrazom každodennosti. Mladí ľudia, ktorí by mali žiť svoj život naplno, zomierajú skôr, než stihnú dospieť. Namiesto maturitných večierkov sa konajú pohreby.

Na miestach, kde sa kedysi konali oslavy, stoja dnes rakvy. Na uliciach, ktoré viedli do škôl, zostali len trosky. Ukrajina prežíva ťažké časy. Krutosti vojny nepoznajú hranice. Obete sú často civilisti. Vojenské ciele sú niekedy iba zámienkou. Rany, ktoré vojna spôsobuje, sa nezahojia rýchlo. Mnohí rodičia prichádzajú o svoje jediné deti. A niektorí ich pochovávajú spolu. Ako to bolo aj v prípade Danyla a Aliny.

Kto niesol zodpovednosť za ich smrť? A bude niekto potrestaný za tento raketový útok?

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓

Zdieľajte!

Shares

Sledujte Infozónu

vo svojom kanáli správ Google.