Prečo bolo zemetrasenie na východnom Slovensku? Je príčinou Vihorlat? A môžeme čakať ďalšie otrasy?

O zemetraseniach sa väčšinou dozvedáme z médií a na Slovensku ich našťastie osobne nezvykneme prežívať. No po včerajšku je značná čásť obyvateľov vystrašená. Môžu sa zemetrasenia opakovať? A prečo sa to deje aj u nás? Odpoveď priniesol portál imeteo.sk.

Zemetrasenia sú prírodné javy, ktoré na seba upozorňujú svojou náhlou a nečakanou silou. Najčastejšie sa vyskytujú na spojniciach zemských dosiek, kde dochádza k pohybu týchto obrovských plátov zemského povrchu. Tieto miesta, kde sa dosky stretávajú a interagujú, sú známe ako zemetrasené oblasti. V týchto oblastiach dochádza k náhlym uvoľneniam energie, čo vedie k zemetraseniam.

K zemetraseniu došlo na východne Slovenska 9. októbra 2023 presne o 20:23 h, zhruba 18 km severozápadne od Humenného a 56 km od Košíc. Epicentrum sa nachádzalo blízko Giraltoviec, pri vodnej nádrži Domaša.

Možno sa to nezdá, no zemetrasenie na východe nie sú nezvyklé. Oblasť Vihorlatu a okolie Humenného, Michaloviec a Vranova nad Topľou patrí medzi seizmicky aktívne oblasti Slovenska.

Najsilnejšie zemetrasenie v 20. storočí v oblasti Humenného, Strážskeho a Vranova nad Topľou bolo dňa 5. júna 1941 s epicentrálnou makroseizmickou intenzitou I0 = 7.

Ročne okolo 70 – 80 zemetrasení

Slovensko je krajina s miernou seizmickou aktivitou, kde sa ročne vyskytne približne 70 – 80 zemetrasení. Našťastie vo väčšine z nich ide o veľmi slabé javy, ktoré zaznamenajú len prístroje.

Prečo vzniklo zemetrasenie na východnom Slovensku?

• Východoslovenská panva obsahuje len kryštalické horniny, pravdepodobne vysoko metamorfované, bázického až ultrabázického zloženia.
• Okrem toho má panva vďaka stenčenej kôre vysoký geotermálny gradient.
• Predpokladaná termoizobata pre teplotu rovnú alebo vyššiu ako 160 °C je v epicentre zemetrasenia  v hĺbke 3,5 – 4 km,
  v hĺbke 10 km okolo 300 °C,
  v hĺbkach nad 15 km môžeme predpokladať teplotu okolo 500 – 550 °C.
• Pri takejto teplote sa kyslé kryštalické horniny správajú plasticky.
• Z tohto dôvodu krehká zlomová tektonika, ktorá je zvyčajne jedným zo základných predpokladov vzniku zemetrasenia, nie je veľmi pravdepodobná.
• Bázické horniny sa však aj pri tejto teplote správajú ešte relatívne krehko a môžu byť v nich vyvinuté seizmoaktívne zlomy. Keď nahromadená energia teda prekročí medzu pevnosti – zväčša na styku – týchto horninových blokov, vtedy dôjde k spomenutému náhlemu uvoľneniu nahromadenej energie a jej šíreniu formou seizmických vĺn.
• Následne tieto seizmické vlny vyvolajú chvenie a trasenie zemského povrchu.

Súvisí zemetrasenie s obnovením vulkanickej činnosti pohoria Vihorlat?

Niektorí obyvatelia z okolia Vihorlatských vrchov sa právom pýtajú, či zemetrasenia nemôžu súvisieť s obnovením vulkanickej činnosti pohoria.  Táto súvislosť podľa vedcov neexistuje. Odborníci zo SAV uvádzajú, že sopečná činnosť v Slanských vrchoch, Vihorlatských vrchoch a Zemplínskych vrchoch bola ukončená už pred 8 až 7 miliónmi rokov.

 

POZRITE SI VIDEO Z DROGÉRIE V HUMENNOM, KDE ZAZNAMENALI OTRASY PRIAMO NA BEZPEČNOSTNEJ KAMERE.