Otvorené ambície Moskvy? Ruská propaganda fantazíruje o novej mape Európy. Čo údajne plánujú so Slovenskom?
foto: youtube.com
Bývalý poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko na tieto vyjadrenia upozornil prostredníctvom siete X. „Rozdelenie Európy. Budeme musieť získať späť naše základne vo východnej Európe, vrátiť sa do Berlína, naučiť Pobaltie znova milovať ruský jazyk. Máme pred sebou veľa práce.“ – citoval časť relácie.
Diskusia, ktorá prebehla v hlavnom vysielacom čase, podľa analytikov nie je náhodná. Ide o skúmanie reakcií verejnosti a testovanie toho, čo spoločnosť ešte akceptuje. Ruská propaganda v tomto prípade pôsobí ako nástroj „prípravy pôdy“ pre potenciálne kroky Kremľa.
Jedným z hlavných predpokladov, ktoré diskutujúci uviedli, je víťazstvo proruského kandidáta v prezidentských voľbách v USA. Hovorilo sa o J. D. Vanceovi – politikovi blízkom Trumpovi. Podľa ruskej relácie by to mohlo viesť k rozkladu USA a návratu častí územia – napríklad Kalifornie k Mexiku alebo Aljašky k Rusku.
Tento naratív sa posilnil aj po medializovanom telefonáte medzi Trumpom a Putinom. Ruské médiá ho označili za „dokonalý telefonát“ a vydávali ho za signál, že Rusko víťazí v novej studenej vojne. Kým americké zdroje uvádzali, že téma rozhovoru bola snaha o mier, ruská strana to podala ako dôkaz, že Trump je ochotný spolupracovať.
Ruská propaganda spomína aj Slovensko. Môžeme byť cieľom?
Ruská propaganda sa v relácii dotkla aj územia bývalého Československa. V súvislosti s možnosťou návratu sovietskych základní do východnej Európy sa implicitne spomína aj Slovensko. Tieto slová znejú ako varovanie, najmä v čase, keď je slovenská spoločnosť polarizovaná a oslabená dezinformáciami.
Jurij Boječko, humanitárny expert, komentoval zastavenie útokov na ukrajinskú infraštruktúru slovami: „Toto nie je gesto dobrej vôle zo strany Putina. Je to strategické rozhodnutie, ktoré súvisí s každodennými ukrajinskými dronovými útokmi na ruské rafinérie.“ Dodal tiež, že každý moment pokoja je vítaný, no skutočné riešenie prinesie len ukončenie ruskej agresie.
Z relácie Solovjova vyplýva, že Ruská propaganda cieli nielen na vnútorné publikum. Snaží sa zasiahnuť aj verejnosť v iných krajinách, vrátane tej slovenskej. Vyjadrenia, ktoré znejú ako výstrelky, sú v skutočnosti súčasťou širšej stratégie. Anton Heraščenko upozorňuje: „Toto nie je náhodné preháňanie, ale premyslená práca s verejnou mienkou.“
V ruskom spravodajstve sa opakovane objavujú aj výroky Donalda Trumpa, ktoré spochybňujú podporu Ukrajiny či význam NATO. V tomto naratíve sa Rusko stavia do pozície jedinej skutočnej veľmoci, ktorá má právo určovať, ako má Európa vyzerať.
Pripomenutie sovietskych základní u nás by malo pôsobiť ako budíček. Znamenali totiž stratu suverenity, cenzúru a vojenskú okupáciu. Slovensko by preto malo byť ostražité a nezabúdať na vlastnú historickú skúsenosť.
Otázkou zostáva: Je Ruská propaganda len rétorikou, alebo ide o predzvesť skutočných plánov?
