Ondrej Húserka neprežil náročný zostup v Himalájach. Toto sú posledné zábery a posledné slová pred smrťou

Tragický zostup a posledné chvíle Ondreja Húserku

Nešťastie nastalo pri zostupe z hory. Počas zlaňovania sa pod Ondrejom prelomil ľad a padol do hlbokej ľadovej trhliny. Holeček, ktorý zlanil časť trasy pred ním, sa okamžite pokúsil Húserku zachrániť. „Ondro kričal: ,Vytiahni ma, prosím,‘“ opísal Holeček okamihy plné napätia a nádeje. Podarilo sa mu dostať k čelovke z Ondrovho batohu, aby si zasvietil. Vtedy sa mu naskytol strašný pohľad.

Čas ubiehal a Holeček si všimol, že Húserka má vážne zranenia a dochádzajú mu sily. Napriek veľkému úsiliu a všetkým snahám sa českému horolezcovi nepodarilo dostať Húserku von z nebezpečnej trhliny. „Ondro bol zakliesnený hlavou a jednou rukou dole. Ťahanie za voľnú ruku nemalo cenu.“ Po dlhých hodinách sa Holečkovi podarilo ho prevaliť na seba. Na otázku, čo ho bolí, Ondro odpovedal, že nič. Pohyb mal ale strnulý, dodal Holeček, ktorý aj napriek fyzickej i psychickej záťaži ostal pri Húserkovi do poslednej chvíle. „Zlomená chrbtica a naliate horné viečka, ktoré som stále nechcel vidieť, však vypovedali zlú správu… necíti nohy a ruky sú strnulé. Odpovede na otázky i miesto totálne zmätočné… Zhasínala hviezda a odchádzala v mojom náručí… Trvalo to dlhé hodiny,“ napísal český horolezec a dodal: „Som tu a ten, kto mi dal tam hore šancu, asi chcel, aby som o tom hovoril. Na oplátku ma zaťažil bolesťou a obrazom, ktorý si ponesiem celý život do posledného nádychu. Je mi Ondra, skvelého chalana, šikulu a večného ,smieška‘, tak ľúto. Na myseľ mi prichádza sebaobviňovanie, prečo on a nie ja. Túto bolesť musím zniesť a šíriť ju len ďalej…“

To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓