Oficiálnym, komunistami ovládaným médiám, ktoré o zásahu najprv mlčali a neskôr situáciu zľahčovali a skresľovali, vtedy nikto nedôveroval. Obyvatelia už mesiace predtým vnímali dianie v okolitých krajinách – uvoľňovanie režimu v Maďarsku, volebný úspech opozičnej Solidarity v Poľsku či pád Berlínskeho múru v rozdelenom Nemecku. Verejnosť sa začala aktivizovať, odmietala sa už dať zastrašiť.
Na Národnú triedu, kde sa zásah odohral, chodili ľudia už od nasledujúceho sobotného rána zapaľovať sviečky. Vlna nevôle, ktorú vyvolali informácie šíriace sa medzi verejnosťou, sa už nedala zastaviť. Divadlá rušili predstavenia, študentskí lídri sa rozhodli požiadať o podporu ostatné vysoké školy. Zrodila sa myšlienka celoštátneho študentského štrajku.
V Bratislave sa v nedeľu 19. novembra stretli umelci a disidenti v budove Umeleckej besedy, kde založili hnutie Verejnosť proti násiliu. V Prahe medzitým vzniklo Občianske fórum. Dve nekomunistické hnutia, ktoré neskôr spolu so študentmi organizovali po celej krajine mohutné demonštrácie, sa postavili do čela týchto protestov.
Študenti bratislavských vysokých škôl sa do štrajku zapojili v pondelok ráno 20. novembra. V Bratislave sa vytvorili dve študentské centrá. Jedno na Univerzite Komenského, druhé v budove Divadelnej fakulty VŠMU na vtedajšej Jiráskovej (dnes Ventúrskej) ulici. V nasledujúcich hodinách sa k štrajku pripájali vysoké školy a divadlá v ďalších slovenských mestách.
V celom Československu sa začali v uliciach a na námestiach pravidelne zhromažďovať obyvatelia. Vyjadrovali solidaritu so štrajkujúcimi študentmi a hercami, požadovali spoločenské a politické zmeny. Do ulíc ich v nasledujúcich dňoch prichádzali státisíce. Totalitná moc zatiaľ zvažovala nasadenie armády a ozbrojených jednotiek Ľudových milícií proti protestujúcim.
Situácia sa zmenila 23. novembra po mítingu s robotníkmi v pražskom strojárenskom podniku ČKD, na ktorom robotníci vypískali komunistického funkcionára Miroslava Štěpána a pripojili sa k demonštrujúcim na Václavskom námestí v Prahe. Československé komunistické vedenie pochopilo, že stratilo podporu „robotníckej triedy“, na ktorú sa dovtedy odvolávali.
Novembrové udalosti v roku 1989, nazývané aj Nežná revolúcia, viedli k pádu totality v krajine. Vtedajší československý federálny parlament 29. novembra 1989 zrušil ústavný článok, ktorý komunistickému režimu túto moc zabezpečoval, a umožnil tak vznik nových politických strán a politickej plurality.
Viac k témam: 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu, Nežná revolúcia, VŠMU, Výročie
Zdroj: SITA.sk – Brutálny zásah proti demonštrujúcim študentom v roku 1989 pobúril verejnosť a viedol k pádu totality © SITA Všetky práva vyhradené.
Page: 1 2
Craig Castaldo, známy ako Radio Man, dokazuje, že osud nie je predurčený. Jeho životný príbeh…
Milan Dzuriak bol úspešný český atlét. Jeho kariéra sľubovala mnohé úspechy na európskej aj svetovej…
Nová štúdia švédskych vedcov z Univerzity v Uppsale prináša znepokojivé zistenia. Konzumácia kravského mlieka môže…
Pred piatimi rokmi došlo k jednej z najhorších dopravných nehôd na Slovensku. Tragédia na ceste…
Zároveň vyjadrili obavy z možného zhoršenia práv žien po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských…
Návrh poslancov podľa Milana Kuchtu zapadá do preventívnych opatrení v pediatrii a verejnom zdravotníctve, návrh…