Československo
Vznik Československa je jedným z najdôležitejších míľnikov v moderných dejinách Čechov a Slovákov. Dňa 28. októbra 1918 sa zrodila prvá spoločná republika týchto dvoch národov, ktorá položila základy ich demokratickej budúcnosti. Predchádzalo jej dlhoročné politické úsilie, počas ktorého významné osobnosti ako Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik získavali podporu svetových mocností.
Tieto snahy vyvrcholili podpísaním viacerých dohôd, ktoré umožnili vznik nového štátu po rozpade Rakúsko-Uhorska. Čo všetko predchádzalo vzniku Československej republiky a aké výzvy priniesli prvé roky jej existencie?
Vznik Československa nebol náhodnou udalosťou, ale výsledkom dlhoročných konfliktov, ktoré vyvrcholili v Prvej svetovej vojne. Etnické napätie v Rakúsko-Uhorsku rástlo už od druhej polovice 19. storočia. Národy ako Česi, Slováci, Poliaci či Chorváti čelili útlaku a diskriminácii v rámci mnohonárodného impéria, čo ich viedlo k silným nacionalistickým hnutiam. Prvá svetová vojna oslabila Rakúsko-Uhorsko, čo otvorilo cestu k národným ambíciám jednotlivých etnických skupín.
Dôležitým momentom sa stali rokovania medzi českými a slovenskými politickými predstaviteľmi a zástupcami svetových mocností. Práve v tomto období vystúpili do popredia osobnosti ako Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik. Títo lídri sa angažovali v zahraničnom odboji, ktorého cieľom bolo získať podporu pre vznik samostatného Československa. Česi a Slováci žijúci v Spojených štátoch podpísali Clevelandskú dohodu z roku 1915, ktorá stanovila základy pre spoločný štát Čechov a Slovákov.
Clevelandská dohoda bola výsledkom rokovaní medzi Slovenskou ligou a Českým národným zväzom v USA. Tento dokument stanovil základné princípy pre budúci spoločný štát a odrážal túžbu Čechov a Slovákov po autonómii a rovnoprávnosti. Dohoda navrhovala federatívne usporiadanie a garantovala rovnoprávnosť oboch národov, vrátane jazykovej a kultúrnej autonómie. Práve tento dokument bol prvým krokom smerom k vzniku spoločného štátu.
„Clevelandská dohoda bola teda prvým dokumentom, ktorý formalizoval myšlienku, že Česi a Slováci by mali byť v jednom spoločnom štáte, avšak s určitým stupňom autonómie pre slovenský národ.“
V roku 1918, keď sa vojna chýlila ku koncu, bola podpísaná aj Pittsburská dohoda. Nadväzovala na princípy Clevelandskej dohody, no konkrétnejšie upravovala autonómiu Slovenska v rámci budúceho štátu. Tomáš Garrigue Masaryk v tomto dokumente podporoval autonómiu pre Slovensko, no po vzniku republiky nebola táto autonómia naplnená v očakávanej miere. Táto otázka sa tak stala zdrojom napätia medzi Čechmi a Slovákmi, ktoré pokračovalo aj po vzniku prvej republiky.
Slávnostná časť rokovania sa zavŕšila na Námestí Maratónu mieru, pri soche maratónca, kde sa rozhorel…
Vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi sú podľa premiéra Fica postavené na pôžičkách vzájomnej dôvery.
Pri jednej z nich vyhasol život majiteľa známeho mäsiarstva Berto Ignáca Bertoviča.
V utorok ešte pred hlasovaním si s ministerkou dohodli niektorí poslanci Hlasu-SD stretnutie, na ktorom…
Z pracovnej návštevy Brazílie sa vrátil štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok, kde sa…
Šéf NATO Mark Rutte konštatoval, že zapojenie Severnej Kórey do konfliktu predstavuje „výraznú eskaláciu“.