Od tragickej udalosti, počas ktorej zomreli štyri študentky, uplynulo 10 rokov. Študenti si ich smrť pripomínajú každý rok

Športové gymnázium Jozefa Herdu sa po tejto strašnej udalosti ponorilo do hlbokého smútku. V autobuse, okrem vodiča, bolo 29 študentov a dve učiteľky. Nehoda spôsobila ťažké zranenia piatim osobám, dvadsať ďalších bolo zranených ľahko a dvaja ľudia vyviazli bez zranenia. „Keď sme prišli na miesto, všade bol chaos a sklo bolo rozbité na každom kroku. Študenti boli zachraňovaní cez rozbité zadné okno,“ popísal situáciu kamionista, ktorý prišiel medzi prvými. Pomáhal vynášať študentky z autobusu, pričom dve alebo tri vyniesol sám.

Neďaleko od autobusu ležali dievčatá, ktoré nehodu neprežili. Na miesto dorazili dva záchranárske vrtuľníky a niekoľko sanitiek. Tento rok si pripomíname desať rokov od tejto tragickej udalosti, ktorá vzala život štyrom mladým dievčatám. Nasledujúcu nedeľu, po najtragickejšom dni v histórii školy, sa pedagogický zbor stretol s odborníkmi z krízového intervenčného tímu Modrý anjel. Učitelia sa museli pripraviť na veľmi náročný pondelok. Žiaci prichádzali v čiernom oblečení a so slzami v očiach. Pred budovou školy kládli kvety a zapaľovali sviečky. O niekoľko dní popoludní v Trstíne sa konal pohreb 18-ročnej Nikoly, prvej z obetí tragédie. V nasledujúcich dňoch prebehli pohreby aj Paulíny, Patrície a Zuzany. Všetky tieto mladé dievčatá mali celý život pred sebou.

Ani po desiatich rokoch nie je jasné, prečo k nehode došlo. Policajné vyšetrovanie odhalilo, že vodič nebol pod vplyvom alkoholu, dodržal bezpečnostné prestávky a neprekročil rýchlostný limit na diaľnici. V čase nehody išiel rýchlosťou 97 kilometrov za hodinu. Autobus bol v dobrom technickom stave, cesta bola v poriadku a nehoda nebola spôsobená iným vozidlom. Podľa vyšetrovania bola príčinou nehody nepozornosť vodiča. „Bolo preukázané, že bezprostrednou príčinou nehody bola nepozornosť obžalovaného, ktorý po dobu 3,66 sekundy nevenoval riadeniu dostatočnú pozornosť,“ zaznelo na Krajskom súde v Trnave, ktorý potvrdil rozsudok prvostupňového súdu a odsúdil vodiča na šesť rokov väzenia.

Vodič si svoj trest odpykal, slzy trúchliacich vyschli. Zo študentov sú dnes dospelí ľudia a život ide ďalej. Na dievčatá, ktoré nehodu neprežili, spomínajú nielen ich rodiny. Každý rok si spolužiaci pripomínajú svoje kamarátky vypustením červených balónikov k nebu, sľubujúc, že na ne nikdy nezabudnú. Podobné tragédie majú ďalekosiahle dôsledky pre celú komunitu. Po tejto nehode boli zavedené prísnejšie bezpečnostné opatrenia pre školské výlety, vrátane dôkladnejších technických kontrol autobusov a pravidelných školení pre vodičov. Význam krízových intervenčných tímov, ako je Modrý anjel, tiež vzrástol, keďže poskytujú kľúčovú podporu pre preživších a rodiny obetí. Pamiatka na Nikolu, Paulínu, Patríciu a Zuzanu zostáva živá a každoročne sa konajú spomienkové akcie, ktoré pripomínajú ich krátke, ale významné životy.