„Toto je (moje) pracovna, tato maličká místnost v bunkru pod Bankovní ulicí, tady se konaly první rozhovory se světovými vůdci na počátku války,“ uviedol Zelenskyj.
Budova prezidentskej kancelárie na adrese Bankova 11 má bohatú históriu. Postavili ju v rokoch 1936 až 1939 na základoch staršej stavby z 19. storočia. Architektúra nesie znaky stalinského empíru s prvkami klasicizmu a ukrajinského baroka. V minulosti tu sídlil štáb kyjevského vojenského okruhu aj ústredný výbor ukrajinských komunistov.
Vo videu sa Zelenskyj prechádza aj dlhými podzemnými chodbami. Práve tieto priestory sa stali centrom riadenia štátu v prvých hodinách a dňoch invázie.
Today marks exactly four years since Putin started his three-day push to take Kyiv. And that says a great deal about our resistance, about how Ukraine has fought all this time. Behind those words stand millions of our people, immense courage, incredibly hard work, endurance, and… pic.twitter.com/9qiqACurhx
— Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський (@ZelenskyyUa) February 24, 2026
Zelenskyj a telefonát, ktorý mohol zmeniť dejiny
Jedným z najsilnejších momentov videa je spomienka na rozhovor s americkým prezidentom. V čase, keď sa ruské jednotky pokúšali rýchlo obsadiť Kyjev, zaznela z Washingtonu jasná ponuka.
„Zde jsem hovořil s prezidentem (Spojených států Joem) Bidenem a právě tady jsem uslyšel: ‚Volodymyre, jste v ohrožení, musíte okamžitě opustit Ukrajinu. Jsme připraveni v tom pomoci.’ Odpověděl jsem, že potřebuji zbraně, a ne taxi,“ vyhlásil Zelenskyj.
Táto veta sa stala jedným zo symbolov ukrajinského odporu. Zelenskyj ňou naznačil, že krajinu neopustí ani v najkritickejšom momente. Podľa jeho slov bolo prioritou zabezpečiť obranu štátu, nie osobnú bezpečnosť.
Zelenskyj: Štyri roky vojny a odkaz Putinovi
Na úvod štvrtého výročia invázie Zelenskyj vyhlásil, že Rusko nedosiahlo svoje ciele. „Putin nedosáhl svých cílů. Nezlomil ukrajinský lid. Nevyhrál tuto válku. Ochránili jsme Ukrajinu a uděláme vše pro dosažení míru a zajištění spravedlnosti,“ povedal v televíznom prejave.
Podľa dostupných údajov Rusko pred začiatkom plnohodnotnej invázie kontrolovalo približne sedem percent ukrajinského územia. Aktuálne ide o 19,5 percenta, pričom pred rokom to bolo 18,6 percenta. Konflikt je najväčším ozbrojeným stretom v Európe od konca druhej svetovej vojny. O život prišli státisíce vojakov na oboch stranách a desaťtisíce civilistov. Milióny ľudí museli opustiť svoje domovy.
Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
V Kyjeve sa konala spomienková ceremónia za účasti viacerých európskych lídrov. Predseda Európskej rady António Costa, šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či predstavitelia severských a pobaltských krajín vyjadrili podporu Ukrajine. „Jsem v Kyjevě podesáté od začátku války. Abych potvrdila, že Evropa stojí neochvějně za Ukrajinou, finančně, vojensky, i v této drsné zimě,“ napísala von der Leyenová.
Diplomatické rokovania o ukončení vojny sa zintenzívnili po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu. Okrem výmeny vojnových zajatcov však zatiaľ nepriniesli zásadný posun. Najväčšou prekážkou zostávajú územné požiadavky Moskvy.
FaQ
1. Kde sa nachádza bunker, ktorý Zelenskyj ukázal?
Bunker sa nachádza pod prezidentskou kanceláriou na Bankovej ulici 11 v centre Kyjeva. Ide o historickú budovu postavenú v rokoch 1936 až 1939. Podzemné priestory slúžili ako bezpečné zázemie počas prvých dní invázie.
2. Čo povedal Biden Zelenskému na začiatku vojny?
Joe Biden mu podľa jeho slov ponúkol pomoc s evakuáciou z krajiny. Upozornil ho, že je v ohrození a mal by okamžite odísť. Zelenskyj však reagoval tým, že potrebuje zbrane, nie odvoz.
3. Aký význam má veta o „zbraniach a nie taxíku“?
Táto veta sa stala symbolom ukrajinského odporu. Vyjadruje rozhodnutie prezidenta zostať v krajine napriek riziku. Zároveň posilnila morálku obyvateľstva aj armády.
4. Koľko územia dnes kontroluje Rusko?
Pred inváziou išlo približne o sedem percent územia Ukrajiny. V súčasnosti je to 19,5 percenta. Oproti minulému roku ide o mierny nárast.
5. Kto sa zúčastnil výročnej ceremónie v Kyjeve?
Na podujatí boli prítomní viacerí európski lídri. Medzi nimi predseda Európskej rady António Costa či Ursula von der Leyenová. Dorazili aj predstavitelia severských a pobaltských krajín.
6. Priniesli diplomatické rokovania konkrétny výsledok?
Napriek zvýšenej aktivite zatiaľ nie. Prebehli výmeny vojnových zajatcov, no zásadná dohoda chýba. Sporným bodom zostávajú územné nároky Ruska.
Komentáre
0 komentárov
Komentovať môžu iba registrovaní používatelia.