To je dôvod, prečo si ľudia radšej vybavia prvý bozk než prvý rozchod. Život za komunizmu bol v skutočnosti oveľa komplikovanejší, než si dnes mnohí romanticky predstavujú.
Mýtus lacného života: Čísla hovoria jasne
Obľúbený argument znie: „Rohlík za 30 halierov, maslo za desať korún.“ Znie to ako sen. Lenže je zásadný rozdiel medzi nominálnou a reálnou cenou. Keď sa porovnajú platy a ceny, výsledok je jednoznačný: dnes si toho kúpime viac.
V roku 1989 bolo možné za priemernú mzdu kúpiť 317 kociek masla. Dnes, aj pri cene 70 centov za maslo, si za mediánový plat kúpite až 590 kociek. A to nehovoríme o rozmanitosti tovaru – vtedy ste stáli v radoch na banány, dnes máte v obchodoch všetko po celý rok.
„Fakt, že bol menší výber, vytváral dojem, že sa minulo menej. Ale len preto, že sa toho dalo menej kúpiť.“
Áno, niektoré služby ako kino alebo kaderník boli lacnejšie. Rovnako aj energie a nájom. Lenže tieto „výhody“ boli výsledkom centrálne riadenej ekonomiky, ktorá bola neefektívna a dlhodobo neudržateľná. Elektronika či nábytok boli pritom extrémne predražené a často nekvalitné. A mnohé produkty ste museli pašovať zo Západu.
Život za komunizmu bez slobody a v smogu
Ďalším častým mýtom je „čisté životné prostredie“. Lenže fotografie českých hôr v 80. rokoch alebo smog nad Ostravou hovoria jasnou rečou. „Vltava bola taká znečistená, že by sa v nej nikto kúpať nechcel.“
Práve ekologické protesty patrili k impulzom, ktoré viedli k spoločenským zmenám a k pádu režimu.
Pokiaľ ide o mezilidské vzťahy, je pravdou, že vtedy boli menšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými. No rovnostársky prístup môže byť tiež demotivujúci. Kto by chcel zarábať rovnako ako ten, kto len predstiera, že pracuje?
Navyše, atmosféru dôvery zničil systém donášania. 80 000 ľudí spolupracovalo s ŠtB, často na vlastných susedov či kolegov. To rozhodne nevytvára dojem idylických vzťahov.
Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Záver: Spomienky nestačia, dôležité sú fakty
Áno, život za komunizmu mohol niekomu pripadať jednoduchší. Ale za cenu obmedzenia slobody, nedostatku tovaru, nízkej kvality služieb a represie voči tým, ktorí nesúhlasili s režimom?
Tí, ktorí dnes spomínajú na tlačenku a pivo za pár korún, často zabúdajú na zatvorené hranice, ideologickú cenzúru a ľudí zatýkaných za názory.
Psychológovia a historici sa zhodujú: minulosť bola skreslená cez spomienkový optimizmus. A politici, ktorí dnes sľubujú návrat tejto doby, sľubujú niečo, čo nikdy reálne neexistovalo.






















Komentáre
0 komentárov
Zapoj sa do diskusie a napíš svoj názor ako prvý.
Na pridanie komentára sa stačí prihlásiť alebo zaregistrovať.