Ľudia hovoria, že za komunistov bolo lepšie! Odborníci nesúhlasia

To je dôvod, prečo si ľudia radšej vybavia prvý bozk než prvý rozchod. Život za komunizmu bol v skutočnosti oveľa komplikovanejší, než si dnes mnohí romanticky predstavujú.

Mýtus lacného života: Čísla hovoria jasne

Obľúbený argument znie: „Roh­lík za 30 halierov, maslo za desať korún.“ Znie to ako sen. Lenže je zásadný rozdiel medzi nominálnou a reálnou cenou. Keď sa porovnajú platy a ceny, výsledok je jednoznačný: dnes si toho kúpime viac.

Mohlo by vás zaujímať

Tragická havária vrtuľníka EUFOR: Štyria mŕtvi a 11 zranenýchCelý článok →Narodeniny, meniny, Vianoce? Nakupovať darčeky nikdy nebolo jednoduchšie.ReklamaCelý článok →Ďalší prieskum odhalil nečakaný vývoj! Politické strany klesajú. Jedna skupina voličov má dôvod na radosť. A čo Igor Matovič?Celý článok →Bojoval za nás všetkých. Zomrel uzávaný protikorupčný bojovník. Spomína na neho aj MatovičCelý článok →

V roku 1989 bolo možné za priemernú mzdu kúpiť 317 kociek masla. Dnes, aj pri cene 70 centov za maslo, si za mediánový plat kúpite až 590 kociek. A to nehovoríme o rozmanitosti tovaru – vtedy ste stáli v radoch na banány, dnes máte v obchodoch všetko po celý rok.

„Fakt, že bol menší výber, vytváral dojem, že sa minulo menej. Ale len preto, že sa toho dalo menej kúpiť.“

Áno, niektoré služby ako kino alebo kaderník boli lacnejšie. Rovnako aj energie a nájom. Lenže tieto „výhody“ boli výsledkom centrálne riadenej ekonomiky, ktorá bola neefektívna a dlhodobo neudržateľná. Elektronika či nábytok boli pritom extrémne predražené a často nekvalitné. A mnohé produkty ste museli pašovať zo Západu.

Život za komunizmu bez slobody a v smogu

Ďalším častým mýtom je „čisté životné prostredie“. Lenže fotografie českých hôr v 80. rokoch alebo smog nad Ostravou hovoria jasnou rečou. „Vltava bola taká znečistená, že by sa v nej nikto kúpať nechcel.“

Práve ekologické protesty patrili k impulzom, ktoré viedli k spoločenským zmenám a k pádu režimu.

Pokiaľ ide o mezilidské vzťahy, je pravdou, že vtedy boli menšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými. No rovnostársky prístup môže byť tiež demotivujúci. Kto by chcel zarábať rovnako ako ten, kto len predstiera, že pracuje?

Navyše, atmosféru dôvery zničil systém donášania. 80 000 ľudí spolupracovalo s ŠtB, často na vlastných susedov či kolegov. To rozhodne nevytvára dojem idylických vzťahov.