Slovenskom sa v posledných dňoch šíria správy, podľa ktorých by krajinu mal čakať rozsiahly výpadok elektriny a vody trvajúci až 14 dní. Niektoré príspevky na sociálnych sieťach hovoria dokonca o troch týždňoch. Ministerstvo vnútra však takéto tvrdenia odmieta a upozorňuje, že ide o nesprávnu interpretáciu odporúčaní pre krízové situácie.
Neoverené varovania sa dostali medzi obyvateľov viacerých slovenských regiónov. Podľa dostupných informácií vyvolali obavy najmä na Spiši a pod Tatrami, no podobné správy sa objavili aj v okolí Bratislavy. Ľudia sa začali pýtať, či sa majú zásobiť potravinami, vodou alebo inými základnými potrebami. Žiadne oficiálne oznámenie o pripravovanom celoslovenskom výpadku však úrady nezverejnili.
Správy sa šírili aj na východnom Slovensku
Poplašné informácie sa objavili medzi obyvateľmi Spišskej Novej Vsi, Smižian, Popradu a Kežmarku. Regionálny portál Spišiakoviny upozornil aj na grafiku, ktorá sa vydávala za spravodajskú informáciu a varovala pred trojtýždňovým prerušením dodávok elektriny a vody. Na prvý pohľad tak mohla vyvolávať dojem dôveryhodného oznámenia, no jej obsah nebol podložený oficiálnym upozornením.
Anketa: Máte doma pripravené zásoby pre prípad dlhšieho výpadku elektriny?
K nervozite prispeli aj skutočné miestne problémy so zásobovaním vodou. Poruchy sa vyskytli napríklad na sídlisku Tarča v Spišskej Novej Vsi a v Smižanoch. Samotné lokálne odstávky však nedokazujú, že sa pripravuje rozsiahle prerušenie dodávok energií či vody v celej krajine. Ide o odlišné situácie, ktoré nemožno bez dôkazov spájať.
Prečo sa spomína práve 14 dní?
Číslo 14 dní sa neobjavilo náhodou. Ministerstvo vnútra SR v roku 2025 predstavilo príručku s názvom Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného konfliktu. Dokument vysvetľuje, ako sa domácnosti môžu pripraviť na rôzne mimoriadne udalosti vrátane dlhodobého výpadku elektriny. Jeho odporúčania majú preventívny charakter a nie sú predpoveďou konkrétnej udalosti.
V súvislosti s dlhodobým blackoutom príručka odporúča mať zásoby na minimálne 14 dní. Pri vode počíta so štyrmi litrami denne na osobu, z toho dva litre na pitie a dva litre na varenie a hygienu. Pre jedného človeka tak dvojtýždňová rezerva predstavuje 56 litrov vody. V štvorčlennej domácnosti by pri rovnakom odporúčaní išlo o 224 litrov.
Ministerstvo aj okresný úrad reagovali
Ministerstvo vnútra na šíriace sa správy reagovalo jednoznačným odmietnutím plánovaného 14-dňového výpadku. Rezort upozornil, že praktické rady pre zvládanie mimoriadnych udalostí nemožno zamieňať s oznámením, že určitá kríza skutočne nastane. Preventívna príprava štátu a domácností je bežnou súčasťou civilnej ochrany.
Podobné stanovisko poskytol aj Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi. Vedúci odboru krízového riadenia Peter Šofranko uviedol, že úrad neeviduje hlásenie o pripravovanom plošnom výpadku. Odmietol aj špekulácie, podľa ktorých by mala byť údajná odstávka súčasťou utajeného cvičenia štátnych zložiek. Dostupné stanoviská teda nepotvrdzujú termín ani existenciu avizovaného blackoutu.
Čo by dlhodobý blackout znamenal?
Rozsiahly výpadok elektriny by mohol ovplyvniť oveľa viac než iba osvetlenie domácností. Pri dlhšom prerušení dodávok by sa mohli objaviť problémy s prevádzkou vodárenských zariadení, platobných terminálov, čerpacích staníc či telekomunikačných služieb. Konkrétne následky by záviseli od rozsahu poruchy, jej trvania a dostupnosti náhradných zdrojov energie.
Zobraziť zvyšok textu aj na tejto stránke
Aj preto má zmysel primeraná pripravenosť domácností. Užitočná je zásoba pitnej vody, trvanlivých potravín, potrebných liekov, baterka, náhradné batérie, nabitá powerbanka, rádio na batérie a menšia hotovosť. Pri krátkodobejších mimoriadnych situáciách sa často odporúča aspoň 72-hodinová rezerva. Domácnosti s malými deťmi, seniormi alebo osobami odkázanými na elektrické zdravotnícke zariadenia by mali myslieť aj na svoje osobitné potreby.
Rozhodujúce sú oficiálne upozornenia
Existencia krízovej príručky ani odporúčanie vytvoriť si zásoby nie sú dôkazom, že Slovensko čaká dvojtýždňový blackout. Obavy môžu vyvolávať najmä anonymné správy, upravené obrázky a tvrdenia bez uvedenia dôveryhodného zdroja. Ak dôjde k skutočnej mimoriadnej udalosti, verejnosť by mala sledovať informácie od samospráv, zodpovedných úradov a prevádzkovateľov príslušných sietí. Príprava na nepredvídané situácie je rozumná, šírenie nepotvrdených termínov výpadkov však môže zbytočne vyvolávať paniku.
Zdroje: spisiakoviny.sk; minv.sk; topky.sk













Komentáre
0 komentárov
Zapoj sa do diskusie a napíš svoj názor ako prvý.
Na pridanie komentára sa stačí prihlásiť alebo zaregistrovať.